Recenzia / film
Gran Torino, Nemecko, USA , Austrália 2008, 116 minút
Réžia: Clint Eastwood. Kamera: Tom Stern. Scenár: Nick Schenk. Hudba: Kyle Eastwood
Hrajú: Clint Eastwood, Christopher Carley, Bee Vang
Premiéra v SR: 9. apríla
Tentoraz je Clint Eastwood Walt Kowalski – neznesiteľný starý chlap. Film sa začína pohrebom jeho manželky, so značným znechutením tam sleduje oblečenie svojich vnúčat.
Je automechanik na dôchodku, veterán kórejskej vojny, je plný horkosti a nepochopenia proti dynamicky sa meniacemu svetu. Svojej najbližšej rodine nerozumie, lepšie povedané, nie je s ňou vôbec schopný vychádzať.
Štvrť, v ktorej Walt s manželkou dlhé roky žili, sa zmenila. Väčšina pôvodných obyvateľov sa odsťahovala či vymrela a na ich miesto prišla početná menšina ázijského etnika hmongov. To len podporuje Waltov latentný rasizmus a nostalgiu za starými dobrými časmi.
V kombinácii s hrdosťou a pohŕdaním cirkvou nám pred očami rastie sympaticky célinovská žlčovitá postava.
Ukradnúť Gran Torino
V centre príbehu je auto Gran Torino 1972. Walt ho ošetruje s fetišistickou láskou a predmetom záujmu je aj pre miestnych mladých gangstrov. Introvertný chlapec Thao sa pod nátlakom gangu výrastkov auto pokúsi neúspešne ukradnúť. Aby sa potom očistil, musí pre Walta týždeň vykonávať pomocné práce. Ich vzťah tak začína získavať hĺbku a dovtedy izolovaný Walt sa pomaly stáva súčasťou novej komunity.
Gran Torino v sebe nesie pozoruhodný odkaz na western. Iste, Eastwood sa nepreháňa divokou krajinu na koni ani nestrieľa zloduchov na počkanie. Tak ako western, hovorí o hranici medzi civilizovanosťou a divokosťou, kultivovanosťou a pudovosťou.
Pomôcť nepriateľom
Walt Kowalski sedí na priedomí s brokovnicou, striehne na prekročenie malomestskej línie bezpečia, ktorú symbolizuje udržovaný trávnik pred domom. Ako sa však príbeh odvíja, Walt sa svojej rodine postupne vzďaľuje a čoraz viac objavuje nový svet okolo seba.
V poslednej scéne, ktorá je voľnou parafrázou záverečného súboja mnohých westernov, nakoniec pre svojich pôvodných nepriateľov urobí viac, než by kedy zvládli oni sami.
Napriek niekoľkým nedostatkom (je ním kresba Waltovej rodiny) je Gran Torino veľmi podarený film. Suverénna réžia, politicky nekorektný humor, boj práva proti neprávu, to všetko v podaní archetypálnej postavy je naozaj zážitok. Vyčnieva zo sivého priemeru vysokorozpočtových snímok, ktoré zaplavujú globalizovaný filmový trh.
Ešte raz Clint
Že má Clint Eastwood nakrútené Gran Torino, sme už niekoľkrát písali. Ale nehnevajte sa, musíme ešte raz. Najmä teraz, keď je ten skvelý film už aj u nás v kine.
„Áno, prispel som k šíreniu násilia v kinách a televízii. Bol to spôsob, ako zabaviť publikum aj seba samého. Ale dospel som. Viem, ako s násilím pracovať tak, aby zostalo vážnou témou,“ povedal Clint pred pár rokmi v rozhovore pre časopis Studio.
Dnes má sedemdesiat?osem rokov a stále mu zostal rovnaký postoj, pohľad a spôsob reči, ako keď hrával nekompromisných mužov. Nie je to nič odstrašujúce, len obdivuhodne dôstojné.
Vo filme Gran Torino to spočiatku vyzerá, že tentoraz má skôr komickú úlohu. Je z neho vlastne dedko, prevrčí a prekľaje polovicu filmu. Okolie straší, že vystrelí a pred svojimi ázijskými susedmi vôbec nepopiera, že má rasistické predsudky, dokonca ho strasie, keď ho niekto z nich pozdraví. Je v takej polohe kúzelný, je v nej aj zábavný.
Čoskoro sa však ohlási aj tá dôstojnosť, hoci v tomto prípade tragická. „Je to príbeh o vykúpení,“ povedal Eastwood. Teda o ťažkej minulosti, strate, smrti, o témach, pri ktorých sa nemožno báť hlboko zostúpiť. Je to obdivuhodné, je to zrejmé, tento film nakrútil (a záverečnú pesničku skomponoval) s citom starého múdreho muža.
„Raz mi jeden známy, možno aj najznámejší režisér so smiechom vravel, že som nádejný príklad pre tých, čo prídu po mne. Svoje najlepšie filmy som nakrútil po sedemdesiatke,“ povedal Clint Eastwood a nepoprel, že hovorí o Stevenovi Spielbergovi.
Kristína Kúdelová
Autor: Jakub Kudláč (Autor je filmový publicista.)
