Recenzia / CD
Depeche Mode: Sounds of the Universe
Mute / EMI 2009
13 skladieb, čas 60:48
„Múdri kráčajú vyrovnaným krokom, kým blázni okolo tancujú dobové tance,“ napísal Franz Kafka a jeho nadčasový postreh platí aj pre Depeche Mode.
Legendárna britská kapela veľmi dobre vie, čo má za sebou, no napriek tomu je stále sama sebou a starne veľmi dôstojne.
Dobré a zlé
Aký bude Sounds of the Universe, naznačovali informácie o tom, že hlavný autor hudby Martin Gore skupuje cez eBay retrosyntetizátory. Depešáci sa rozhodli vrátiť k starým dobrým zvukom, ale trochu inak, ako to urobili ich rovesníci z Metallicy.
Dnes už nik nedelí scénu metalisti-depešáci, ako to bolo v 80. rokoch. Sú tu len dobré a zlé pesničky. Obe kapely ich počas troch dekád na scéne ponúkli už dosť a do zoznamu tých vydarených novými nahrávkami ešte zopár prihodili. Depeche Mode hneď prvým singlom Wrong.
Štyridsiatnici vo forme
Trochu prekvapivá voľba. Energiou a celkovou náladou by táto skladba pokojne zapadla na legendárny album Violator, ale pre súčasnú tvorbu kapely je dosť netypická. Nový materiál je skôr v pokojnejších tempách.
V ďalších textoch sa s nadhľadom hudobníkov, ktorým pomaly ťahá na päťdesiatku, skloňujú ich zážitky a skúsenosti: „Zanechal som hnev v minulosti (..) v srdci mám radar / mal som mu viac dôverovať / už od začiatku“, „Si jasný, si silný / poznáš, čo je správne a čo nie“.
Gahan spieva pestro, raz hlbokým hlasom, inde vytiahne aj falzet a príde aj na duet, kde mu vydarene sekunduje Gore. Práve skladba Little Soul ukazuje, že reči o tímovom období nie sú iba promom vydavateľa.
Obe hlavné postavy vedia vymyslieť peknú melódiu a Gore má ešte stále dosť aranžérskych nápadov. Kým v slohách sa venuje najmä syntetizátorom, refrény vie nenápadne, no skvele podoprieť minimalistickými gitarovými vyhrávkami.
Revolúcia sa nekoná
Sú to stále rozpoznateľné a pritom zase trochu iné pesničky. Nie sú tu síce „okamžité“ hity typu Personal Jesus, ale kapela urobila poctivý album s niekoľkými silnými miestami, ktorý začína fungovať s viacnásobným počúvaním.
Zvukovo (vďaka Gorovým nákupom) občas započujete ozveny Jarreho či dokonca Kraftwerk, ale väčšinu minutáže znie typický depeche pop. Výnimky sú dve – Jezebel, jediná Goreova sólová vec, ktorá by mohla slúžiť ako chyták v kvíze Z ktorého albumu Davida Bowieho je tento kúsok, no album by sa ešte viac zaobišiel bez inštrumentálky Spacewalker. Tá nemá ani dve minúty a pôsobí ako rozbabraný nápad.
Naopak, pravý depešácky kúsok je Hole to Feed: „We are here (..) We share something“, nôti tu Gahan ako zamladi. Aj dva jeho ďalšie autorské príspevky obstoja, najmä Come Back je rovnako silná ako úvodná Gorova In Chains. To sú vrcholy dvanásteho štúdiového albumu s visačkou DM.
Nie je to revolučná nahrávka. Má však svoje čaro, ktoré sa vynára postupne. A čo môže viac chcieť hudobník, než aby sa jeho skladby počúvali viackrát?
Niektorí slovenskí hudobníci, odchovaní na hudbe Depeche Mode, sa o svoje idoly zaujímajú stále, iní ich vymenili za novšie vzory.
BRATISLAVA. Laco Lučenič nový album Sounds Of The Universe ešte nepočul, ale zaregistroval prvý singel Wrong.
„Zapôsobil na mňa veľmi invenčne. Má to šmrnc a je cítiť, že sú to stále oni,“ hovorí hudobník, ktorý v osemdesiatych rokoch bol asi prvým muzikantom na Slovensku, ktorý na albumoch s Mekym Žbirkom čerpal z hudby týchto Britov.
„Bola to jedna z hlavných inšpirácií. Depeche Mode stanovovali komerčnú úroveň a dávali hudbe 80. rokov korenie. Bol to pop, ale malo to vždy niečo do seba. Boli aj priekopníkmi elektroniky, nositelia zvukov, ktorí vyrábali rôzne industriálne zvuky a vedeli to použiť v ich piesňach,“ dodáva.
Yxo, basgitarista bratislavskej skupiny Hex, je dlhoročným priaznivcom Depeche Mode, aj keď to na ich hudbe nie až tak cítiť. Dokonca už počul nový album Sounds Of The Universe, ale nadšený zatiaľ nie je.
„Depeche Mode počúvam od „mládí“ a, samozrejme, zaujímam sa o každý ich nový album. Sound Of The Universe som počul už niekoľko krát, ale ešte som sa do neho nedostal. Možno neskôr. Ale teraz sa mi nezdá až tak veľmi ako predošlý Playing The Angel. Ale je pravda, že oni v poslednom čase nevydávajú albumy na prvé počutie, „vysvetľuje hudobník, ktorý zároveň dodáva, že si bratislavský koncert tejto kapely nenechá ujsť.
Pre jeho hudobný rast boli kedysi najdôležitejšou kapelou, ale dnes to už neplatí. Vlado Ďurajka sa o „idolov“ mladosti už nezaujíma, opustil kapelu v čase vydania ich albumu Exiter. „Už s nimi nemám veľa spoločného, aj keď práve oni bol tou kapelou, kvôli ktorej robím hudbu. Bolo to pekné, ale dnes ma to už neoslovuje, už to nie je pre mňa tá jediná najlepšia skupina na svete. “ vysvetľuje líder elektronickej skupiny The Autumnist (ex-Abuse) a bývalý „depešák“.
Nový album počul len okrajovo, pretože dnes si skôr všíma oveľa mladších, talentovanejších hudobníkov. „Chýba mi tam Alan Wilder. Akoby tá časť kapely zmizla s tým, ako odišiel.“
