René mládenca príhody a skúsenosti

Osudy zločinca Třeštíková nakrúcala aj potom, ako jej vykradol byt.

BRATISLAVA. René Plášil je recidivista, ktorému môžu jeho spoluväzni závidieť. V Česku je tak trochu celebritou. Potetovaný asociál má hrozivý výzor, ale aj charizmu a literárny talent. Vydal niekoľko kníh a najnovšie je z neho filmová hviezda. Dokument René, ktorý sleduje dvadsať rokov jeho života, dostal vlani cenu Európskej filmovej akadémie. Nie je to maličkosť, mnohí ju považujú za európsku obdobu amerického Oscara.

Sčítaného trestanca objavila filmárka Helena Třeštíková v roku 1989. Vtedy mal šestnásť a za mrežami sedel za drobnú krádež. Dnes by trest zrejme riešili inak. „Ak sudca vedel, kam ma posiela, bolo to od neho svinstvo," glosoval neskôr René v denníku naivný názor o väzniciach. Sám zistil, že nie sú „nápravné" ani „výchovné".

Konvencie sú nanič

V tých časoch začala Třeštíková používať časozbernú metódu, ktorá ľudské životy sleduje a zaznamenáva dlhé roky. Koncom 80. rokov to bola novinka. Postupne si režisérka overovala, aké to má výhody a úskalia. Napríklad, postavy uzavretý príbeh vždy prerastú - tak ako René.

On jej z basy posielal listy, ona rozpoznala jeho talent a vídala sa s ním častejšie ako jeho matka. Idyla sa však skončila, keď sa mladík Třeštíkovej odvďačil po svojom - vykradol jej byt. Portrét tým dostal pointu. Predsa sa však režisérka k Renému vrátila, v hlave jej vŕtalo, či to gesto v sebe nemalo odkaz.

S gaunerom, ktorý je hromozvodom problémov, sa napokon stretávala až do roku 2008. Za ten čas padla železná opona, rozpadlo sa Československo a vystriedali prezidenti. Na pár týždňov sa ministerkou kultúry stala aj Helena Třeštíková. René tie výjavy sledoval na malej obrazovke vo svojej cele. Za dvadsať rokov ich vystriedal dosť, na slobode sa nikdy dlho neohrial.

Ukradnuté peniaze sú rýchle a teda lákavé, vysvetľoval, prečo kolobeh jeho predsavzatí a recidív nekončí. „Konvencie sú nanič. I v literatúre. A morálka? Tú vynechávam, nechávam len surovosť, pravdu a trpkosť," napísal zločinec, ktorému okrem ochorenia na sklerózu zistili aj nadpriemernú inteligenciu. Podľa niektorých kritikov sú jeho postrehy priemerné, ale samovražedná úprimnosť sa im uprieť nedá.

Čo si o ich autorovi myslí sama Třeštíková? „V jednej chvíli mu rozumiem a potom urobí niečo, za čo by som ho najradšej zabila," povedala pre český server iHNED. Ten, kto celý život prekračoval hranice, skúšal, koľko režisérka vydrží. Aj preto sa u nej striedali súcit, hnev, sympatie aj depresie.

Podarený delikvent

Vzťah dokumentaristu a objektu, ktorý nie je jednoznačný, na snímke René ocenila aj Európska filmová akadémia. Najsilnejšia je v ňom scéna, v ktorej sa René s Helenou lúči cez mreže. Je chorý a ťažko rozpráva, ale svojej patrónky sa pýta, či ho niekedy brala aj „normálne", alebo len ako objekt. „Neviem," odpovedá mu v prítomnosti štábu.

Mala na to dôvod. Pôvodne si dala predsavzatie, podľa ktorého mala ľudské osudy, ktoré nakrúca, meniť čo najmenej. René bol prípad, ktorý sa jej vymkol z rúk.

No ako filmárka priznala, už samotné pozorovanie objekt mení. Reného, ktorý sa zmenil tiež, však tým z bahna nevytiahla. Delikvent zostal nenapraviteľný, spreneveril aj kameru, ktorú mu požičala. Vzápätí si vypýtal lístky na premiéru.

Lepší ako Občan Havel

Dokument, ktorý sa akademikom páčil viac ako film Občan Havel Pavla Kouteckého, už vyšiel na DVD a práve je v našich kinách. Príbeh jeho protagonistu však pokračuje.

Charizmatický Plášil, ktorému už ťahá na štyridsiatku, medzitým prežil ťažkú autonehodu. Najnovšie však zotavený obieha kiná, kde premietajú jeho príbeh, a beseduje s divákmi. Platia mu na ruku, to sa mu hodí.