René Bílik skúma v knihe dejiny slovenskej literatúry po roku 1945, zaoberá sa metodologickými problémami literárnovedného výskumu a interpretáciami umeleckých textov.
Prvá časť je venovaná predovšetkým žánrovej problematike, v druhej interpretuje vybrané diela jednotlivých vývinových období. Vladimír Petrík o tejto práci hovorí ako o metodologicky objavnej, lebo vrhá nový pohľad na etapy vývinu slovenskej literatúry i na jednotlivé literárne diela, čím mení zaužívaný obraz a dáva mu iné dimenzie. Bílik však neostal len v slovenskom literárnom prostredí; konfrontuje výsledky svojho výskumu s názormi vedcov z iných krajín, a to od romantizmu po súčasnosť.
Čo zaujme na výsledku Bílikovho skúmania osobitne, je poukázanie na pohyb „od histórie k fikcii" a tým sa predovšetkým jeho výskum líši od celého predchádzajúceho. Bílik sa zaoberá aj takými dielami, ktoré doterajšia slovenská literárna historiografia vysúvala na literárnu perifériu (napríklad populárna Nižnánskeho Čachtická pani).
Práve ony mu umožňujú, aby vyvrátil doterajšie tvrdenia, že v nich ide o historický čas. Podľa neho je to čas dobrodružný.
Aký je historický žáner, keď môžeme hovoriť o historickej próze, čo ju determinuje - na to odpovedá Bílikova monografia. V nej okrem precíznych analýz diel slovenských prozaikov zaujmú autorove reflexie o predkladanej problematike, cielene vybočujúce z rámca literárnej teórie do politológie a filozofie.
Na základe interpretácií slovenských próz napísaných v historickom žánri René Bílik identifikuje dve línie: esteticko-problematizujúcu (skepticko-ironickú) a mýticko-pragmatickú. Tieto dve línie sú v rôznom vzájomnom postavení v závislosti od historických a politických etáp spoločnosti.
Recenzia / kniha
René Bílik: Historický žáner v slovenskej próze
Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV
Edícia Knižnica slovenskej literatúry
