BRATISLAVA. Bol to špeciálny večer. Preto, čo sme videli, aj kde sme to videli. Mnohí už neverili, že zažijú ďalší comeback legendárnej skupiny Mariána Vargu a po udalostiach z posledného týždňa mnohí neverili ani tomu, že sa odohrá v legendárnej sále. Nakoniec však vo štvrtok v bratislavskom PKO všetko fungovalo.
Nebyť veľkého bočného závesu a posledných lúčov slnka, ktoré mierne presvitali do sály pred začiatkom koncertu, nič nenasvedčovalo tomu, že nechýbalo veľa a PKO by bolo minulosťou. Mesto (ktoré v minulosti búranie samo naštartovalo) sa nakoniec s investorom stihlo dohodnúť na dvojročnom prímerí, a tak sme sa mohli sústrediť na hudbu.
Do tretice to najlepšie
V roku 1992 to boli jednorazové vystúpenia na spomienkových večeroch. V roku 1997 predĺžená verejná oslava päťdesiatin Mariána Vargu a Fedora Freša. Tento comeback skupiny Collegium Musicum má k pravému comebacku najbližšie. Najviac sa skúšalo a najlepšie sa to potom počúva. Aj vďaka novému členovi Martinovi Valihorovi.
O generáciu mladší hudobník sa už presadil v Amerike na džezovej scéne, no je univerzálnym hráčom. Do Collegia vhupol bez problémov, napokon s Griglákom a Frešom už svoje odohral v skupine Fermáta. Sem priniesol novú iskru a veľmi muzikálne dokázal prejsť miestami, kde Varga s rytmom narábal tradične voľne. Nesnažil sa pritom imitovať štýl Dušana Hájeka.
Táto skupina vždy stála aj padala hlavne na tom, v akej forme je jej klávesák a hlavný autor hudby. Momentálne v dobrej, čo potvrdilo aj zaradenie jednej z najnáročnejších skladieb. Burleska bola trochu pomalšia ako v origináli, ale znela až prekvapivo zohrato. Varga je menej živelný, celkovo viac spomína, než improvizuje, no hrá o to sústredenejšie a menej zápasí s technikou.
1997 verzus 2009
K silnejšiemu zážitku prispel aj Fero Griglák. Kým v roku 1997 gitaroval Andrej Šeban iba v niekoľkých skladbách, Griglák zostal na pódiu počas celého večera. Hlavne vďaka nemu tentoraz oveľa silnejšie vyznela Suita po tisíc a jednej noci a Varga stíhal meniť zvukové registre svojho hammonda (akurát trochu nepochopiteľne pôvodne Griglákovu sólovú vložku znovu prebral Frešo s basgitarou).
A noviniek oproti predchádzajúcemu turné bolo ešte niekoľko. Okrem spomínanej Burlesky Collegium oprášilo aj adaptáciu Haydnovho koncertu D dur, naopak z repertoára vypadol Prokofiev. Druhou rošádou klasikov bolo, že namiesto pocty Bachovi na úvod zaznel Bartókov Mikrokozmos. Tradičné číslo na rozjazd koncertov vo štvrtok zaznelo až ako prvý prídavok.
Druhýkrát sa po veľkých ováciách vypredaného PKO na pódium prekvapivo vrátil iba Varga s Griglákom a strihli si variáciu na svoj krátky dialóg z albumu Konvergencie.
Čo bude ďalej?
Marián Varga tvrdil, že keď bude mať turné úspech, urobí s Collegiom nový repertoár a že už má nejaké nápady. Všetkých šesť koncertov bolo vypredaných. V Bratislave sa dokonca jeden pridáva (5. júna), potom sa skupina ešte chystá do Trenčína na Pohodu.
Ak sa Vargovi vyhnú zdravotné problémy a Martin Valihora si nájde dosť času vo svojom vyťaženom kalendári, príbeh značky CM ešte nemusí byť uzavretý.
