Súdruhovia spravili chybu

Dnes už aj najlacnejšie digitálne fotoaparáty dospeli do technickej dokonalosti, no nájdu sa aj takí ľudia, ktorí fotia radšej s plastovými škatuľkami s nedokonalými objektívmi.

Dnes už aj najlacnejšie digitálne fotoaparáty dospeli do technickej dokonalosti, no nájdu sa aj takí ľudia, ktorí fotia radšej s plastovými škatuľkami s nedokonalými objektívmi, do ktorých si naťahujú klasické kinofilmy. Hovoria si lomografi a na svete sú ich desiatky tisícov. Jedinou inšpiráciou bol pre nich nepodarený sovietsky fotoaparát.

Súdruhovia zo Sovietskeho zväzu urobili na začiatku 80. rokov chybu. Vyrobili zlý fotoaparát LOMO. Fotil strašne, s optickými skresleniami, v zlej farebnosti. Po páde železnej opony jeden taký prístroj v pražskom bazáre kúpili rakúski turisti, objavujúci doteraz neprístupné svety. Stala sa zvláštna vec, po vyvolaní ich fotky očarili svojou zvláštnou atmosférou, deformáciami a farebnými posunmi. Náhodná kúpa sa zmenila na vášeň, ktorá sa zmocňovala nových a nových nadšencov.

„Naozaj neviem, čo na filme uvidím. Takéto fotenie je pre mňa kombináciou experimentovania a hry."

Jaroslav Ridzoň,
režisér, scenárista, publicista a hudobník

V roku 1992 vzniká vo Viedni Lomographische Gesellschaft - Lomografická spoločnosť a vlna sa šíri ďalej do celého sveta. Ľudia začali zháňať historické prístroje a dopyt vyvolal ponuku - firmy postupne vyvinuli fotoaparáty rozvíjajúce štýlové nedostatky pôvodného vzoru. Predáva sa ich hneď niekoľko typov. Aj výroba pôvodných LOMO prístrojov v Rusku sa obnovila.

Nová mánia

Sovietske skratky boli vždy svojské. Takto vznikol aj názov LOMO. Plným menom je to Leningradskoje optiko-mechaničeskoje objedinenie čiže Leningradská opticko-mechanická spoločnosť. Firma vyrábala okrem optických prístrojov aj zbrane. Jej riaditeľovi sa dostal do ruky japonský miniatúrny kompaktný automatický fotoaparát a usúdil, že aj socialistickí pracujúci si zaslúžia podobný a keďže s duševným vlastníctvom nikdy nemali problém, technológiu ukradli. Ich stroje však neboli také presné ako japonské a produkt bol v podstate nepodarok.

Fotoaparát LOMO LC-A patril k bežnej výbave pracujúcich nielen v „sojuze", ale aj jeho kolónií, aj tej našej. Jeho renesancia je nepochybne celosvetovým fenoménom. Už v roku 1994 sa organizovali prvé veľké výstavy lomografií v Moskve i New Yorku, vzniká aj prvé zastupiteľstvo lomografie v Berlíne. Nasleduje vytvorenie internetového portálu pre celosvetovú komunitu, www.lomography.com, prvý medzinárodný kongres v Madride v roku 1997 a prvé lomolympijské hry v roku 2000.

Čím to je

Lomománia je reakciou na digitálnu dobu. Prístroje na snímanie obrazu sú stále dostupnejšie a dokonalejšie. Ale nedokonalosť je ľudská vlastnosť a čo je dokonalé, podvedome považujeme za sterilné. K tomu pristupuje aj ďalšia vlastnosť lomo aparátov - niektoré z nich nemajú hľadáčik. Ako sa s takým niečím dá fotiť? Práve tak. Naslepo. Je to hra. Iné prístroje majú zasa niekoľko objektívov, zaznamenávajúcich rozfázovaný pohyb na jedinú fotografiu.

Priaznivcom lomografie je aj režisér, scenárista, publicista a hudobník Jaroslav Ridzoň. „Vždy som mal rád fotenie na klasický film. V prvom rade preto, lebo fotky zachytené na film majú iný charakter ako na digitál," hovorí. „Páči sa mi farebné spektrum, zrno, všetka špina, ktorá sa neplánovane dostane na fotku. A druhá, nemenej dôležitá je absencia okamžitej spätnej väzby. Fakt, že pri fotení neviem, ako bude v skutočnosti fotka vyzerať, mi trochu nostalgicky pripomína časy, keď som začínal fotiť na Smenu 8M. Práve ten pocit nevypočítateľnosti a moment prekvapenia pri vyvolávaní filmu, ktorý sa s digitálmi vytratil."

Ridzoň hovorí, že má rád aj digitál, no pri cestovaní má so sebou vždy aj Lomo.

„Fotím na Lomo Supersampler, čo je vlastne kus PVC so štyrmi šošovkami. Kvalitou spracovania pripomína fotoaparát na jedno použitie. Nemá žiadne nastavenie času, clony ani uzávierky. Dokonca ani žiaden hľadáčik. Pri fotení naozaj neviem, čo na filme uvidím. Takéto fotenie je pre mňa kombináciou experimentovania a hry. Pomer vydarených a nudných fotiek u mňa býva jedna k jednej. Na každom filme sa však nájde niekoľko záberov, ktoré sú vynikajúce. Niekedy dokonca neviem, ako sa mi niektoré podarilo urobiť. Vedel by som napodobniť charakter záberov z Loma v počítači. Chýbal by mi však moment prekvapenia a zábava pri samotnom fotení. Myslím, že práve faktor náhody, nostalgie a zaujímavých fotografických konceptov zabalených do lacných plastových obalov spravili z lomografie taký populárny fenomén."

Koľko prístrojov, toľko videní

Niektoré z prístrojov majú farebné filtre na blesk, iné extrémne rybie oko. Ďalší má deväť objektívov a nefotí rozfázovaný pohyb, ale akési warholovské pop-artové skladačky.

Spoločnosť Lomographic Society International ponúka desiatky rôznych fotoaparátov: drevené, papierové, s kožušinkou, fotiace z úst či podvodné fotoaparáty, jednorazovky, s rybím okom čiže s extrémne širokouhlým záberom kruhového tvaru, žabím okom - teda zdeformovaným rybím okom a mnohé iné.

Väčšina aparátov je plno- alebo poloautomatická. Ak lomografista používa fotoaparát bez hľadáčika, zachytáva skutočnosť intuitívne, automaticky, tzv. od boku. Lomografisti majú aj svoju filozofiu, ktorá je formulovaná do ich desatora.

Viac spontánnosti do života

Na stránke Lomography.sk je registrovaných 290 používateľov. Správcom stránky a dušou komunity je Matej Žoldoš. Keď ide von, hovorí si tri veci: „Kľúče mám, mobil mám a do tretice sa rozhodnem, ktorý z aparátov si vezmem. Veď bez loma ani na krok."

Niektoré heslá lomografie znejú mierne propagandisticky, ale zhruba 30-tisíc ľudí po celom svete v tom dosť ide. Dôkazom je aj asi 5 miliónov fotiek umiestnených od vzniku Lomographic Society International v roku 1992 na medzinárodnú stránku lomografie.

„Ja osobne mám najradšej šieste pravidlo lomografie - Nerozmýšľaj. Netreba byť vždy racionálny, netreba mať kopec presných, do detailu naplánovaných a presne urobených fotiek. To je nuda. Vo všeobecnosti by sa mali ľudia trošku uvoľniť a byť spontánnejší. Ja som s tým začal pri fotení. Z lomografického fotoaparátu mi vyjde vždy niečo, čo som vôbec nečakal a ak by ma náhodou jeden aparát omrzel, mám tucet ďalších."

Čaru spontánnej fotografie prepadol aj raper Marián Benkovič, známejší pod prezývkou Bene. „Lomo ako také už sledujem dávnejšie, ale prvý lomo aparát som kúpil len nedávno, pár mesiacov dozadu. Je fajn v dobe neskutočných digitálov držať v ruke umelohmotnú hračku, ručne naťahovať film, nemať ani hľadáčik a ani šajn, čo som vôbec odfotil. Teda občas to matne tuším, ale výsledok ma aj tak vždy prekvapí."

Nech žije analóg

Začiatkom mesiaca otvorili lomografisti výstavu v bratislavskom Stredoeurópskom dome fotografie v kaviarni Ex Café. „Hlavná misia výstavy je ukázať, že aj bez rozmyslu a hi-tech fotoaparátov sa dajú urobiť skvelé fotky, jedinečné a nenapodobiteľné digitálnym prístrojom," hovorí Matej Žoldoš. „Vystavené práce sú výberom najlepších fotografií umiestnených na portál Lomography.sk za posledný polrok. Dnes zavreli ďalší fotolab, ale nám pribudol nový člen komunity.

Analóg je mŕtvy, nech žije analóg!"

Desatoro lomografie