Hornbyho skejťák
Nick Hornby: Po hlavě
BB Art, preložil Michal Prokop.
Nick Hornby miluje futbal a muziku. A píše strednoprúdovú literatúru. Rozdiel medzi jeho knihami a všetkými tými netalentovanými autormi je v tom, že aj v naoko banálnej téme dokáže ísť pod povrch. Bohužiaľ, nie vždy.
Jeho šestnásťročný Sam je skejťák, ktorému sa zrazu prihodí vzťah s „chcem byť modelkou“ Alicou, sex a malé dieťa.
Chlapec, ktorému otcovskú autoritu zosobňuje skejtová legenda Tony Hawk na plagáte nad posteľou, to rieši útekom od zodpovednosti. Možno na prvý pohľad zaujímavá zápletka sa však vezie na súčasnom celospoločenskom probléme, ktorým je tehotenstvo mladistvých. A najmä následná nepripravenosť riešiť problémy, ktoré s ním súvisia. Po hlavě nie je kniha zábavná podobne ako Hornbyho Všetky moje lásky a tiež z nej až príliš cítiť, že je napísaná kýmsi, kto je o generáciu starší ako postavy knihy. Navyše, v striedajúcich časových rovinách sa rozsypáva pointa textu. Po hlavě je možno ambiciózna kniha.
Ale aj keď máte Hornbyho radi, na Nicka je prislabá.
Čudná groteska
C. D. Payne: Nick Twisp sa búri
Slovenský spisovateľ, preložila Anna Pokorná.
Nick Twisp má čerstvých štrnásť. S matkou vedie polootvorenú zákopovú vojnu, otca – ktorý sa s bývalou ženou prakticky nerozpráva – považuje za vypočítavého otrokára v prechode, jeho najlepší priateľ sa permanentne trápi s exotickým ochorením intímneho charakteru a jeho možno raz aj frajerka chodí prinajmenšom s ďalším chalanom. A ešte aj býva v inom meste a na krk mu zvesila malú psiu obludu, ktorá Nicka neznáša.
Twisp by vlastne mohol byť celkom zábavný román pre tínedžerov. Keby však túto knihu chcel ktosi sfilmovať, tínedžerov by na tento film pravdepodobne nevpustili.
Pre explicitné scény a slovník. Niežeby dnešní násťroční podobné scény nesťahovali z internetu. A slovník kreatívne neinovovali v sídliskových výklenkoch.
Twisp je však miestami viac, miestami menej vtipná kniha. Až tak neprekáža, že nie je práve uveriteľná. Ako čudná groteska funguje. Akurát, či tí dnešní tínedžeri ešte podobné knihy čítajú? Mohli by.
Od zadnej strany
Pavel Sibyla: Coffee stories (alebo Deň ako každý iný)
Vydal Coffee and Tv.
Zadnú stranu obálky knihy neradno nikdy podceňovať, pri troške šťastia sa z nej čitateľ dozvie, čo ho čaká.
Pri Coffee stories je to nádej, že sa nebude nudiť. Veta o tom, že „od čias psích Mitanových dní som nečítal nič tak ľahko vážne, pritom s ťažkým dopadom, bez toho, aby to pôsobilo ťažkopádne“, podpísaná literátom Danielom Hevierom, je dostatočným odporúčaním, aj keby ju napísal Hevier sám. A novinársky – lebo Sibyla je novinár – korektné zverejnenie aj opačného názoru (Ábel Kŕč, autorov nemý bratranec: „Škoda reči.“) čitateľovu nedočkavosť ešte znásobí.
Odmena sa dostaví. Keď v úvode Sibyla uvádza citát z knihy J. D. Salingera Deväť poviedok (s dievčatkom menom Sybil z textu Deň ako stvorený pre banánové rybky), nejde len o dva fóry, viažuce sa k autorovmu menu a podtitulu jeho knihy.
Príjemná salingerovská atmosféra je prítomná vo všetkých poviedkach. Je ich, samozrejme, deväť.
