Po jeho minuloročnej smrti a štyridsať rokov od vydania knihy však vyšli nové české preklady 2001 aj 2010. Možno tie preklady pod zubami občas škrípu, no Clarke je taký úžasný rozprávač, že obe knihy som jednoducho musel dočítať. Ba čo viac, zhltol ich za pár dní.
Tento velikán zlatého a pre mňa i najúžasnejšieho veku sci-fi dokázal nielen s neuveriteľnou jasnozrivosťou predpovedať uskutočnenú, či raz možno uskutočniteľnú budúcnosť ľudstva, dokázal to však vždy napísať strhujúco a dômyselne. A putovanie ľudskej posádky s geniálnym počítačom za ešte dokonalejšou mimozemskou existenciou vlastne symbolizuje celé ľudské pachtenie sa za „svetlejšími“ zajtrajškami.
Škoda len dvoch vecí. Že Arthur už ďalšie knihy nenapíše a že v 2010 sa rozhodol rešpektovať filmovú verziu príbehu, a nie tú, ktorú napísal v knihe. Saturn či Jupiter, veď to je jedno - možno si poviete. Ale, kacírsky povedané, nie je. A rovnako kacírsky treba dodať aj ďalšie: tá prvá kniha je lepšia ako film. Prepáč, Stanley.
