Vyzeral, ako keby išiel robiť práve konkurz do skupín Opus, Europe alebo Modern Talking, mal typický imidž osemdesiatych rokov. V skutočnosti to bol tajný agent, špecialista na mimoriadne náročné úlohy. Od svojich akčných kolegov sa podstatne líšil a práve tým si vybudoval status kultového hrdinu. Ak poviete dnešnému tridsiatnikovi meno MacGyver, asi mu zasvietia oči. A všetkým jeho ctiteľom zasvietili oči ešte viac, keď sa nedávno dozvedeli informáciu, že sa podľa zaprášeného televízneho seriálu bude nakrúcať celovečerný film.
MacGyver nebol chodiacou zbrojnicou a horou svalov. Odmietal nosiť a používať strelnú zbraň. Síce mal dobrú fyzickú kondíciu, ale častejšie ako hrubú silu používal mozog. Najdôležitejšou rekvizitou MacGyvera bol švajčiarsky nožík Victorinox s dvadsiatimi piatimi nástrojmi. Nikdy ho nedával z ruky a ak (pokiaľ išlo napríklad o život niektorej jeho krásnej kolegyne), tak len na chvíľu a veľmi nerád. Používal ho na všetko, a to dokonca vrátane vývrtky, vďaka ktorej sa vyhol pádu do priepasti.
S nožíkom vedel aj naštartovať lietadlo, vždy mu pomohol dostať sa z pasce alebo nastražiť pascu iným a pomocou neho vedel zostrojiť doslova čokoľvek a z čohokoľvek. Ďalšou neodmysliteľnou rekvizitou bol kotúč lepiacej pásky.
Pochopiteľne, aj tá najväčšia zručnosť by mu bola na nič bez vzdelania. MacGyver ovláda matematiku, fyziku, chémiu na vedeckej úrovni a dokáže ju pôsobivo prakticky aplikovať. Trochu moralisticky by sa dalo skonštatovať, že to je hádam posledný hrdina, ktorý učil deti, že vzdelanie sa oplatí. A dôsledným nepoužívaním strelných zbraní, čo je v USA naozaj veľký problém, je aj akýmsi morálnym vzorom.
Atmosféra pred TeslouNa MacGyvera si s láskou spomína aj šéfredaktor a recenzent filmového internetového portálu Kinema.sk. „Sám si dokonale pamätám úvodné znelky niekoľkých amerických seriálov vysielaných začiatkom 90. rokov, ale MacGyver má medzi nimi výsostné postavanie. Zostrih akčných pasáží niekoľkých dielov má svoju dynamiku a atmosféru a spája sa mi s pohodlným ukladaním sa pred blikajúcu obrazovku Tesly. Začína hudobný podmaz s charakteristickým zvukom bicích, podávanie cestovného pasu, iskriace káble, otváranie nádoby s chemikáliou, kompas s tajným obsahom, odrážanie laserových lúčov...
a bolo jasné, že sa začína ďalšia nezabudnuteľná epizóda, v ktorej malý červený vreckový nožík - áno, aj ja som si ho musel, samozrejme, zohnať - zohrá opäť tú najdôležitejšiu úlohu. Žiadne hovoriace auto či veľké svaly. Skôr inteligencia, vreckový nožík a všetky predmety v blízkosti očí dokázali v každom diele zázraky. Možno aj táto drobná edukačná línia, postavená vo veľkej miere na sporných chemických či iných reakciách spôsobila, že sa mi MacGyver páčil o niečo viac ako umelý Michael Knight a ďalšie seriálové klony detektívnych hrdinov."
Takýto hardvér MacGyver iba zneškodňoval, nepoužíval ho.
Viac ako zábavaPodľa teoretika popkultúry, publicistu Juraja Malíčka sú osemdesiate roky časmi veľkých popkultúrnych hrdinov (E. T., Indiana Jones, Sly a Arnold, Sonny Crockett a Rico Tubbs, Alf, El Bunda), ale MacGyver z nich napriek tomu vytŕča. Malíček ide ďalej a považuje MacGyvera za symbol amerického pragmatizmu. Je to filozofický smer, ktorý významne ovplyvnil americkú spoločnosť. Podľa neho je kritériom pravdy užitočnosť, prospech a úspech, a nie zhoda s „objektívnou realitou". Predstaviteľmi staršej školy pragmatikov sú John Dewey, Charles Sanders Pierce či William James, novšiu školu reprezentuje Richard Rorty.
„A na druhej strane Angus MacGyver," dopĺňa Juraj Malíček. „Netrúfam si, samozrejme, tvrdiť, že kým Rorty žil, trávil jeseň života sledovaním televízneho seriálu, ale pokojne by som sa stavil, že ak nejaké epizódy videl, určite sa mu páčili. MacGyver totiž rezignuje na analytickú presnosť, ignoruje tú rovinu vied, v ktorej sa operuje abstraktnými vzorcami. Používa a aplikuje princípy, ktoré sa mu ukazujú nielen ako funkčné, ale aj vyslobodzujúce."
Je to reálne?Fungovali by MacGyverove riešenia aj v praxi? "S tým by sa, myslím, potrápil aj tím odborníkov. Z môjho nostalgického pohľadu by som povedal, že všetky tie jednoduchšie veci, ako keď napríklad malá iskra zapálila nejakú kvapalinu či prenos nejakého signálu, vychádzali z reálnych fyzikálnych zákonitostí, a teda mohli fungovať. Ale ak si dobre spomínam, väčšinu vecí úplne prekombinovali, takže reálnosť týchto ,systémov' sa výrazne zmenšovala," hovorí absolvent Matematicko-fyzikálnej fakulty UK Henrich Offerman.
Napokon, aj tvorcovia seriálu priznávali, že niektoré postupy zámerne „domotali" pre prípad, že by to niekto chcel skúšať doma.
MacGyver dnesPri výrobe celovečerného MacGyvera budú musieť tvorcovia rátať s jedným veľkým protivníkom - časom. Dnes už vyzerá naozaj, pri všetkej úcte, staromódne a ťažko povedať, ako by sa dal moderný MacGyver napasovať do súčasného sveta. To sa týka v podstate všetkých seriálových hrdinov 80. rokov ako prvých dielov Baywatch, Knight Rider, Odpadlík a ďalších.
„Scenáristicky vykonštruované zápletky slúžiace na prezentáciu schopností hlavných postáv striedajú toporné herecké výkony a povinné happyendy," podotýka Peter Konečný. „Vo svete seriálov nastal značný kvalitatívny progres, čo je celkom paradoxné, pri inak upadajúcej úrovni komerčných audiovizuálnych diel vo všeobecnosti."
„Na seriál samotný už sa dnes nedá dívať inak ako na retro," myslí si Juraj Malíček. „Jazyk tohto dramatického umeleckého druhu prešiel od roku 1992, keď MacGyver končil siedmou sezónou, hodný kus vpred, vedľa súčasných seriálových hitov pôsobia jeho jednotlivé epizódy ako chudobní príbuzní z vidieka, z malej viesky odkiaľsi z lazov, kde všetci sú rodina a podpísalo sa to na nich. O to čírejší je ale MacGyverov geniálny fundament. Hrdina, príbeh, výprava a vôbec všetko v službách ústredného problému, prešibanej pasce, z ktorej sa dokáže dostať iba ešte prešibanejší, vedami kovaný hrdina, pragmatický praktik schopný nielen myslieť, ale aj aplikovať."
Aký bude filmAký bude celovečerný MacGyver, sa zatiaľ nevie. Ktovie, kto bude predstaviteľom šikovného agenta v pripravovanom filme. Jeho herecký predstaviteľ Richard Dean Anderson v januári oslávil 59 rokov. Ale, napokon, Harrison Ford hral v minuloročnom štvrtom pokračovaní Indianu Jonesa ako 65-ročný a v žiadnom prípade sa nedá povedať, že by to bol trapas. Anderson skrátka k roli MacGyvera patrí.
Súkromný život Richarda Deana Andersona
Narodil sa v roku 1950 v Minneapolise. Jeho otec bol profesor na strednej škole a džezový gitarista, matka zasa maliarka a sochárka. Je najstarší zo štyroch bratov. Ako dieťa túžil po kariére profesionálneho hokejistu, ale v 16 rokoch si na dvakrát zlomil ruku a tým bol šport pasé. Ako 17-ročný však absolvoval cyklistické megapreteky z Minnesoty cez Kanadu až na Aljašku.
Keď sa rozlúčil so športom, upriamil sa na herectvo. Študoval dramatické umenia v Ohiu, neskôr v New Yorku, San Francisku a napokon v Los Angeles. Živil sa všelijako, ako pouličný žonglér, kabaretný spevák, dokonca režíroval šou s delfínmi, kde aj účinkoval. Neskôr hral v divadle a účinkoval v rockovej kapele ako spevák a gitarista. Okrem MacGyvera účinkoval v niekoľkých filmoch a sci-fi seriáli Stargate.
Rád cestuje (v mladosti prešiel skoro celé USA ako čierny pasažier v nákladných vlakoch), stále sa venuje hudbe a športu. Nikdy sa neoženil, aj keď jeho partnerkami bolo niekoľko žien, okrem iných aj krasokorčuliarka Katarina Wittová. So súčasnou priateľkou Apryl Proseovou má dcéru Wylie Quinn Annarose (1998).
(maj)
Autor: Marián Jaslovský
