Keď produkoval v 80. rokoch Flashdance, jeho meno ešte nik nepoznal, odvtedy sa však veľa zmenilo. Jerry Bruckheimer stojí za takmer 50 filmami a zarobil vyše 11 miliárd dolárov. Aj preto sa stal najúspešnejsím producentom televíznej a filmovej histórie. V čase, keď sa do kín dostal jeho film Spoveď nákupnej maniačky, sme sa s ním stretli v Londýne. Je to veľmi príjemný pán, porozprávať sa s ním môžete o čomkoľvek.
Nemáme veľa času, dúfam, že stihneme všetko...
„Nebojte sa, hovorím naozaj rýchlo.“
Meno Jerry Bruckheimer je dnes veľkým pojmom - ako sa to stalo?
„Pretože som urobil veľmi veľa filmov? Ale skôr je to tým, že moje meno sa často objavuje v titulkoch či už v televízii, alebo v kine na veľkom plátne niekoľkokrát denne. Seriál CSI si každý týždeň pozrie viac ako 600 miliónov divákov na celom svete, takže ľudia ľudia si už asi na to moje meno zvykli.“
Teraz sa do kín dostal váš najnovší film, Spoveď nákupnej maniačky. Vy robíte aj nízkorozpočtové filmy?
„Áno, nevidím na tom nič zlé.“
Aký je nízkorozpočtový film pre Jerryho Bruckheimera?
„Všetko, čo nespadá do kategórie Piráti z Karibiku. Rozpočet sa odvíja aj od nápadu, od množstva miest, kde musíte nakrúcať. Čím menej sa musíte so štábom presúvať z jedného pľacu na druhý, tým je to lacnejšie. Občas potrebujem presedlať z filmu, ktorý je už sám osebe veľkým dobrodružstvom, na niečo jednoduchšie. A komédia nie je zlou voľbou. Pre mňa je oveľa dôležitejšie pracovať s nadanými hercami. Či už je to Johnny Depp, Isla Fisher alebo Stellan Skarsgard.“
Máte tú moc vyberať si hercov do filmov, ktoré produkujete, alebo podliehate náladám filmových štúdií?
„No, úprimne povedané, rozhodujú o tom filmové štúdia, režisér a ja. Ale keď sa rozhodnem, že v danom filme by bol najlepší nejaký konkrétny herec, dokážem im podsunúť taký nápad, aby s tým vlastne prišli akože oni. Islu Fisher som napríklad oslovil pre film Spoveď nákupnej maniačky ešte skôr, ako sme mali dokončený scenár. Nechcel som nikoho iného a trošku som zatlačil na štúdiá aj režiséra a odôvodnil im, že toto je ten správny človek, ktorého hľadali. A zatiaľ som žiadne z mojich rozhodnutí neoľutoval.“
Máte na ich výber scenárov nejaký systém? Čo pri tom rozhoduje?
„Nemám na výber scenárov žiaden systém – vždy rozhodne buď námet alebo zaujímavá postava, na ktorej sa dá film postaviť. V podstate musíte vycítiť, či sa téma, alebo postava hodí na veľké plátno. Vždy sa snažím ľuďom ukázať niečo iné, svieže. Ale na začiatku nikdy neviem, či to bude trhák.“
A to prečítate všetky scenáre, ktoré vám niekto pošle? To ale zaberie kopu času!
„Nestrašte! To nie! Mám okolo seba tím ľudí, ktorý sa stará napríklad aj o to, aby sa ku mne dostalo to najlepšie. Ja potom čítam buď knižnú predlohu, alebo samotný scenár, stretnem sa s autorom, rozviniem ten nápad. Ale rešerše by som robiť nemohol. Som príliš zaneprázdnený.
Mnohí sa pýtajú, prečo ste urobili žánrovo ľahkú komédiu o žene posadnutej nakupovaním. Tento druh filmu od vás málokto čakal.
„Nemyslím si, že vkus divákov sa bude meniť podľa toho, čo nakrúti Jerry Bruckheimer. Skôr si myslím, že ľudia nechcú vidieť na plátne veľa bolesti, pretože jej majú vo svojom živote dosť. Chcú sa viac identifikovať s niečím pozitívnym, jednoduchším. Preto som si odskočil k ľahšiemu žánru, ak to tak chcete počuť. Nechcem sa chváliť, ale čísla hovoria za všetko. Za posledných pár mesiacov sme s našimi filmami dosiahli takmer 23-percentný podiel na trhu – to je úspech. V preklade to znamená, že ľudia začali viac chodiť do kina a že sa im moje filmy páčia.“
Všade sa teraz hovorí o kríze. Ako zasiahla filmový priemysel? Pociťujete to?
„Samozrejme! Akcie televíznych aj filmových štúdií klesajú. Banky aj investori sú nedôverčiví. Ale na ďalší film som už zohnal 10 miliónov dolárov, takže strach nemám. Určite však platí jedno pravidlo: Filmy nikdy nezarobia toľko, koľko očakávajú investori. Vždy stoja príliš veľa oproti tomu, ako sa predpokladalo. Napriek tomu máme v súčasnosti rozpracovaných 40 nových projektov.“
Ale nie všetky sa budú realizovať – mrzí vás to, keď vám film neschvália?
„Projekt sa nerealizuje len vtedy, ak nie je dostatočne dobrý. Takže je to vlastne naša chyba, chyba producentov, nie chyba filmového štúdia. Preto sa nemám dôvod hnevať. Iba ak sám na seba.“
Finančná kríza ovplyvňuje aj nakrúcanie filmov, vy idete do ďalšej veľkej produkcie. Rozhodli ste sa sfilmovať Princa z Perzie – videohru.
„Je to obrovská produkcia, komplikovaný príbeh. Aj keď ide o sfilmovanie videohry, máme veľmi dobrú zápletku a okrem toho skvelé obsadenie. Veľmi sa teším na spoluprácu s Benom Kingsleym.“
Hrali ste niekedy Princa z Perzie?
„Musím sa priznať, že v tom čase som už bol príliš starý na to, aby som sedel za počítačom a mastil hry! Ale občas si niečo zahrám aj teraz, pomáha mi to odpútať sa od práce.“
Stále chodíte v sobotu do kina, keď ste doma v Santa Monice?
„Áno, snažím sa to dodržiavať pravidelne, ale teraz veľa cestujem, takže je to trošku komplikované. Ale atmosféru kina jednoducho milujem.“
A za lístok do kina musíte platiť ?
„Niekedy áno...“
Autor: Zuzana Nováková (Autorka je publicistka a moderátorka.)
