Jej práce sa považujú za rané feministické diela. Sama tiež feminizmus hlásala, aj keď v reálnom živote až taká nezávislá od mužov nebola. Počas 38 rokov, ktoré jej nadelil osud, musela znášať tyranského otca, nestabilných milencov i krátky vzťah s mužom svojho života. Ten ju po smrti bolestne zradil, keď o nej vydal memoáre, z ktorých vyšla ako chuderka s nemanželským dieťaťom a hysterka so samovražednými sklonmi. Od narodenia anglickej spisovateľky, filozofky a feministky Mary Wollstonecraftovej uplynulo včera 250 rokov.
Mary Wollstonecraft
Narodila sa 27. apríla 1759.
Písala beletriu i filozofické spisy.
Zomrela 10. septembra 1797.
O rok neskôr publikoval jej manžel memoáre, ktoré hovorili o jej na tie časy neštandardnom spôsobe života.
Wollstonecraft hlásala názor, že žena nie je podriadená mužovi, len spoločnosť ju tlačí do takej pozície. Nepovoľuje totiž ženám dostatočné vzdelanie, aby sa mohli samy uživiť, a teda byť nezávislé. Dobre vedela, o čom hovorí.
Vznešená, ale chudobnáNarodila sa do zámožnej rodiny, ktorá však pre otcove špekulácie a alkoholizmus spadla až na dno. Talentovaná Mary, ktorá mala literárne ambície a vedela niekoľko jazykov, sa mohla uplatniť len ako spoločníčka bohatých starých dám alebo guvernantka. Také boli vtedajšie možnosti dcér vznešených, ale chudobných rodín. Chvíľu viedla súkromnú školu, ktorú založila spolu s priateľkou, ale po jej smrti opäť zostala na dlažbe. Odišla do Londýna, kde začala prekladať a písať do filozofických zborníkov.
Konečne sa stala finančne nezávislou, mladou slobodnou ženou, čo si vie na seba zarobiť. To bolo v tých časoch nevídané. Zaľúbila sa však do ženatého maliara Henryho Fuseliho a načas s ním a jeho manželkou dokonca žila v usporiadanej spoločnej domácnosti. Dlho im to nevydržalo a zlomená Mary v decembri 1792 odcestovala do Paríža.
Prišla tam v turbulentných časoch francúzskej revolúcie. Z ideálov slobody, rovnosti a bratstva už toho veľa nezostalo. Vládol teror, vraždy politických protivníkov boli na dennom poriadku. Mary bola z revolúcie znechutená, čo aj napísala vo svojej knihe o tejto udalosti.
Slobodná matkaParíž však bol významný aj pre jej osobný život. Spoznala amerického podnikateľa a dobrodruha Gilberta Imlaya. Urobil z nej slobodnú matku a podvádzal ju, s kým sa dalo.
Ona to nevedela stráviť a chodila za ním ako jeho tieň. Keď ho nachytala s milenkou, pokúsila sa o samovraždu. On ju však presvedčil, aby išla preňho vyberať dlhy do Škandinávie. Odišla sama s malou dcérou a slúžkou. Keď sa vrátila, len sa jej potvrdilo, že je podvodník. Opäť sa pokúsila o samovraždu: skočila do Temže, odkiaľ ju vytiahli okoloidúci.
Po nejakom čase začala Mary opäť písať a stretávala ľudí z intelektuálnych kruhov. Tu sa zoznámila s novinárom a spisovateľom Williamom Godwinom. Vznikla veľká láska.
V apríli 1797 sa zosobášili, lebo Mary otehotnela.
Posmrtné memoáreV auguste porodila dcéru Mary (neskoršia autorka Frankensteina Mary Shelley), ale pôrod bol zlý a komplikovaný. Niekoľko dní umierala na otravu krvi. Keď 30. augusta zomrela, mala iba 38 rokov, ale na svojom konte filozofické spisy, romány pre ženy aj deti, aj výchovné príučky.
Godwin po jej smrti vydal memoáre, ktoré boli otvorené, pravdivé a šokujúce. Priatelia sa s ním prestali baviť, lebo „strhol šaty zo svojej mŕtvej ženy“.
Feministky zase na Mary zanevreli, lebo si prečítali, že sa správala ako „chuderka”, čo sa doprosuje mužovi. Znovu ju objavili až v 70. rokoch minulého storočia, keď ju feministky „rehabilitovali” pre jej triezvy názor na ekonomickú samostatnosť žien.
