Mesiac pred vydaním nového albumu Boba Dylana začal na svoje webovej stránke uverejňovať rozhovor. Postupne ho prevzali významné svetové médiá. Niekoľko zaujímavých pasáží z neho vybral a preložil aj denník SME.
Mám rád starý zvuk
Niektoré veci z albumu Together Through Life mi pripomínajú nahrávky Chessu z päťdesiatych rokov. Hlavne tým, ako sa hralo na nástroje. Staré nahrávky vydavateľstiev Chess, Sun... to je môj veľmi obľúbený zvuk. Mám rád náladu tých nahrávok - tú intenzitu. Zvuk je čistý; má silu a napätie. Celá vibrácia pôsobí, akoby mohla prichádzať z vášho mozgu. Je to tam. Zasekne sa v hlave ako bolesť zuba.
Hudba z minulosti neprežila
Dnes by mohlo šialené tempo sveta udupať starú jemnú hudbu. Dokonca aj keby prežil swing a džez, nikdy by neuspela popri Dr. Dre. Veci sa zmenili ekonomicky, aj spoločensky. Dve svetové vojny, krach akciového trhu, kríza, sexuálna revolúcia, ohromné zvukové systémy, techno-pop. Ako by čokoľvek mohlo prežiť toto? Človek si nedokáže predstaviť salónne balady znejúce z obrovských výškových budov. Takáto hudba existovala v štádiu života, ktoré bolo nadčasovejšie. Milujem tie staré klavírne balady. Keď človek v mojom rodnom meste kráčal po temných uliciach za tichých letných večerov, niekedy mohol počuť salónne tóny zo dverí a otvorených okien.
Som byronovský umelec
Aký som druh umelca? Nie som si istý, možno byronovský. Pozrite, keď som začínal, hlavným prúdom bol Sinatra, Perry Como, Andy Williams, Sound of Music. Medzi nich sa nedalo zapadnúť - a samozrejme, že ani dnes sa medzi nich nedá zapadnúť...
Nechápem svoj úspech
Hovoria o mne, že som kultovou postavou. Znie to elitársky a klanovo. Ľudia majú rôzne emocionálne úrovne, zvlášť keď sú mladí. Myslím, že kedysi sa mnohé moje vplyvy dali považovať za excentrické. Masmédiá nemali veľký vplyv, takže som sa pridal k cestujúcim umelcom, čo tu prechádzali. Umelcom z vedľajších programov - bluegrassovým spevákom, černošskému kovbojovi s legínami a lasom, čo s ním robil triky. K Miss Európy, Quasimodovi, Bradatej dáme, napoly mužovi-napoly žene, deformovanému a pokrivenému, k hltačom ohňa, učiteľom a kazateľom, spevákom blues. Spomínam si, akoby to bolo včera.
S niektorými z týchto ľudí som sa zblížil. Naučil som sa od nich dôstojnosti. A aj slobode. Občianskym právam, ľudským právam. Ako ostať sebou. Väčšina ostatných sa venovala jazdám na tobogane a horskej dráhe. Pre mňa to bola nočná mora. Tie závraty - a tá umelosť. Kladivo života. Nepôsobilo to ani zmysluplne, ani skutočne. Tie veci mimo hlavnej trasy mali pravú silu skutočnosti. Prinajmenšom ja som to tak videl. Keď som odišiel z domu, tieto pocity sa nezmenili. Že som predal vyše sto miliónov platní? To je záhada aj pre mňa.
Som mystik
Myslím, že mystika robí zo mňa príroda. Potoky, lesy, ohromná prázdnota. Tá krajina ma stvorila. Som divoký a osamotený. Aj keď cestujem po mestách, skôr sa cítim lepšie v prázdnych priestranstvách. Mám však rád ľudstvo, pravdu a spravodlivosť. Myslím, že mám dualistickú podstatu. Som viac dobrodružný typ než vzťahový.
Politici sú zameniteľní
Politika je zábava. Je to šport, pre uhladených a dobre podkutých. Dokonale oblečených. Salónnych levov. Politici sú zameniteľní. Myslím, že Barack Obama by chcel byť dobrým prezidentom, ale neviem, či to bude stačiť. Väčšina z tých, čo prišli do úradu pred ním, odišli ako zlomení muži.
Recenzia / CD
Bob Dylan - Together Throughout Life
Sony / BMG 2009
Keď sa ho pred časom pýtali, prečo skladá málo nových piesní, povedal, že mu to už nejde tak rýchlo. „Prichádzajú ku mne tak často ako prvá ruža na jar,“ tvrdil.
V prípade najnovšieho CD je to inak. Zložil a nahral ho rekordne rýchlo, čím prekvapil všetkých, aj seba. Vlani na jeseň chcel nahrať pieseň do filmu My Own Love Song, ale zo štúdia odišiel s desiatimi ďalšími.
Together Through Life pokračuje v línii predposlednej platne Modern Times. Príbuzné sú bluesovými vypaľovačkami a swingovými baladami á la Frank Sinatra.
Novinka znie živelnejšie a drsnejšie, lebo vznikala spontánne. Dylan sa nespoliehal len na vyhranú sprievodnú kapelu, ale aj na exkluzívnych hostí – gitaristu Mike Campbella (The Heartbreakers) a akordeonistu Davida Hidalga (Los Lobos). Akordeón je tu podstatný, ako kedysi husle Scarlet Riverovej, ktoré dodali platni Desire „cigánsku“ atmosféru. Hidalgo priniesol takzvaný tex-mex tón, zvuk pubov na americko-mexických hraniciach.
Together Through Life bude mať v bohatej diskografii Dylana významné miesto. Podobne ako jeho posledné radové albumy, ktorým sa nedá skoro nič vyčítať. Je to ďalšie dielo rozhľadeného zrelého muža, ktorý vidí svet v sivých farbách, ale nezatrpkol voči nemu. Stačí si vypočuť poslednú pieseň albumu It's All Good, kde sa spieva, že všetko je o. k. Je v tom vtip a sarkazmus zároveň.
Peter Bálik
