Kedysi o obsahu filmov rozhodovala Légia slušnosti. Pravdepodobne by cestu do kina skomplikovala Da Vinciho kódu i jeho voľnému pokračovaniu. Dnes môže cirkev namietať a protestovať cez médiá. Anjeli a démoni majú o dva týždne premiéru, režisér Ron Howard tvrdí, že sa niet čoho báť.
BRATISLAVA. Aj Tom Hanks a režisér Ron Howard si to už dnes môžu dovoliť povedať. Film Da Vinciho kód nebol bohviečo. Adaptácia sa ustrašene a ako kliešť držala slávnej knihy. Tam, kde mala byť skratka, zostalo zdĺhavé opisovanie, takže z odvážneho trileru nakoniec odvážny triler nebol. Ak by bol, musel by mať v sebe oveľa viac napätia i vzrušenia.
Vlažní kritici, ale nadšení diváciTakže čo s pokračovaním? Malo ešte zmysel sfilmovať od Dana Browna aj Anjelov a démonov? Štúdio Columbia Pictures v tom nevidelo problém. Áno, v novinách sa o Da Vinciho kóde nepísalo pekne. A vlažne - to bolo v tých lepších prípadoch. Lenže návštevnosť, tú mal mimoriadnu. Film uspel v celom svete a zarobil 758 miliónov dolárov.
Katolícka cirkev si to zrejme neželala, ale stalo sa to aj vďaka nej. Vďaka tomu, ako nešťastne naň upozorňovala. Tak veľmi proti nemu protestovala a pobádala ľudí, aby ho odignorovali, až vzbudila nedočkavosť. Čo také musí film v sebe mať, aby sme sa ho báli?
O dva týždne budú v kinách Anjeli a démoni. A možno dopadnú rovnako ako Da Vinciho kód - nebude to prelomový film ani umelecky, ani svetonázorovo. Napriek tomu William Donohue z americkej organizácie Catholic League tvrdí, že „film nakrútili ľudia, ktoré sú presiaknutí nenávisťou voči všetkému katolíckemu". Preto cirkev už niekoľko týždňov protestuje.
Dajte nám A!Protestuje, lebo okrem toho už toho veľa nemôže urobiť. Pred päťdesiatimi rokmi by to ešte celkom šlo. V Hollywoode pôsobila Légia slušnosti. Bola to oficiálna inštitúcia s prevahou katolíkov - dávala pozor na to, aby sa do kina nedostalo nič, čo by považovala za nemorálne a čo by mohlo, neželaným smerom, ovplyvniť mládež. Filmy označovala veľkým písmenom: A znamenalo, že je morálne absolútne v poriadku, C zas pravý opak. Napríklad Felliniho Cesta dostala B.
Vyzeralo to ako odporúčanie pre divákov, akési naznačenie, čo v kine môžu čakať. V skutočnosti to bolo bližšie k cenzúre. Ak americkí producenti nechceli prísť o časť divákov, potrebovali A. Konkrétne A-1, lebo to znamenalo, že film je vhodný pre všetky vekové skupiny. No a Légia slušnosti im povedala, čo majú z filmu vyhodiť a čo zmeniť, aby im ho mohla dať.
S Virginiou Woolfovou prišla zmenaVo svojej knižke Križiacka výprava proti filmu Gregory D. Black píše, že neohrozený vplyv Légie sa skončil v roku 1966. Vtedy sa do kín dostala dráma Kto sa bojí Virginie Woolfovej? - a mala v ňom veľký úspech. Napriek svojmu, rozhodne nie cudnému slovníku.
Boli to vtedy ešte celkom nevinné časy. Dnes sa vyrába s vyšším rozpočtom. Keď sa nakrúcal v Paríži Da Vinciho kód, režisér Ron Howard mal stotridsať asistentov. Po meste behal rovnaký počet technikov a stoštyridsať kamiónov. Tie čísla si zapísala ohromená herečka Audrey Tautou. Všimla si, že na jeden kamión sa nezmestilo nič iné, len sedemsto vysielačiek. Sotva sa dá predstaviť, že by bola taká veľká produkcia odkázaná na hlasovanie Légie.
Po pozretí dôverujtePoučení chybami z Da Vinciho kódu, filmári sa teraz kontrolovali sami. Kniha Anjeli a démoni už nie je taká slávna, preto sa odvážili odpútať. „Bola napísaná ešte skôr, ako sa rozšíril Google," vravel filmový profesor Robert Langdon, teda Tom Hanks pre časopis Studio. „Dnes už by asi sotva chodil Langdon do knižnice Vatikánu, keď si môže nájsť skoro všetko na nete!"
Ron Howard okrem toho pozmenil úlohu vraha, vo filme to nebude Arab. Ustupovať obavám cirkvi však nechcel a popiera, že by z nej robil nepriateľa vedy. Na stránkach The Huffington Post blogoval: „Viem, že viera znamená uveriť bez videnia. Bojkot filmu by znamenal nedôverovať bez videnia. Preto film Anjeli a démoni odporúčam najprv vidieť."
