Snímky zo svetov počítačových hier, ktoré sú často „nakrúcané" v reálnom čase, majú aj vlastný žáner. Volajú sa Machinima (podľa slov machine, cinema a japonských filmov anime) a nie sú to len trojrozmerné strieľačky. Nájdete medzi nimi komédie, podobenstvá, či remaky gréckych mýtov.
Naháňačkami pre viacerých hráčov sa pritom všetko začalo. Najprv šlo o to, zaznamenať súboj, podobne ako si športový fanúšik nahráva napínavý zápas. Potom sa vo svete akcie objavil príbeh. Hráč sa stal hercom a počítačový šport umením.
Kusy, ktoré som videl na festivale Multiplace, ma pobavili napriek tomu, že videohry nedrvím. Najvtipnejšie z nich boli tie, kde neúčinkovali ľudia, ale hovoriace roboty a lietadlá.
Sympatické pritom je, že Machinima stále nakrúcajú skôr nadšenci, ktorým nejde o biznis. Môžu za to výrobcovia hier a ich autorské práva. Lepšie povedané, ich právnici.
