Inscenácia hry Michala Ditteho v réžii Ivety Jurčovej mala premiéru pred vyše rokom, volá sa Terra Granus, čo po latinsky znamená Zem pri Hrone.
Súbor, fungujúci už desať rokov v Leviciach a následne v Bátovciach, s ňou vystúpil v bratislavskej Astorke. Okrem dobrých typov a pozoruhodných hereckých výkonov (miestami niektorí prehrávali) oslovila hra témou domov. Rieši silný, prirodzený vzťah k miestu, kde ste sa narodili a kde chcete aj umrieť, ale musí to byť inak.
Protagonisti pritom citlivo narábajú s rodovými stereotypmi, dávajúc potrebný akcent na zmysel tradície. Vo svojich výskumoch, ktoré hru predchádzali, sa inšpirovali repatriáciami Maďarov a Slovákov počas druhej svetovej vojny či vysídľovaním Mochoviec pre výstavbu jadrovej elektrárne.
Napriek smutnovážnej minulosti sa dokázali s jej motívmi hrať s ľahkosťou, humorom, jazykovo ich ozvláštňovať. Scéna sa plnila nápadmi, ľuďmi, rekvizitami a stále nestrácala na živosti, niekedy dotiahnutej až do absurdna. Zahral si ozajstný pes, rybka v akváriu i mimo neho, miesili sa kilá cesta, jedol sa chlieb. Poetický historizujúci kúsok naplnil predstavu o zmysluplnej súčasnej hre.
