Už osem rokov sa pravidelne medzi mestami na Slovensku a niekoľkých ďalších krajinách vytvárajú neviditeľné prepojenia, za ktorými stoja, naoko bizarní kyber-umelci. Súčasťou tohto ročníka festivalu Multiplace bola v bratislavskom Dome umenia aj výstava Play Cultures, ktorá potrvá do 3. mája.
Play Cultures je multimediálna expozícia sieťových hier. Slávnostnou vernisážou 14. apríla odštartovala aktivity bratislavského práporu festivalu Multiplace. Prípadné úvodné rozpaky roztrieštil svojimi 8bitmi dídžej Effiks, najhravejší hudbypúšťač v Bratislave. Po úvodných slovách kurátora Kristiána Lukića nastala búrlivá klikačka, návštevníci horlivo objavovali možnosti hier.
Počítačové hry sú v Play Cultures zozbierané podľa spoločného kľúča: hry sa vymykajú štandardom a provokujú umeleckou dez/interpretáciou reality. Tieto hry sú iné, podvracajú mainstreamové klišé, na ktoré sme pri bežných hrách zvyknutí.
Tam, kde sme zvyknutí nič nehľadať, odrazu nachádzame inšpirácie. V bojových hrách ide zväčša o jednouché stratégie s ešte jednoduchším cieľom: ovládnuť čo najviac. Výber bojových hier Play Cultures ponúka k tomuto stereotypu alternatívu. Sýrska hra Under Siege (V obliehaní) je vytvorená zo skutočných príbehov palestínskych rodín. Palestína je aj dejiskom dánskej hry Global Conflicts: Palestina, kde hlavnou úlohou hrdinu je informovať o vojne nestranne, hoci okolnosti mu v tom morálne bránia čím ďalej viac. Balkánsku problematiku spracoval aj izraelský umelec Alon Tzarafi, či Gréci zo skupiny Personal Cinema.
Cieľom srbskej flashovky Lapsus Memoriae (Zlyhanie pamäti) je pripomenúť hráčovi pexesovým spôsobom nevinné názvy bojových operácií, ktoré nenávratne poznačili svet: „jantárová líška", „svetlá nádej", „nekonečná spravodlivosť" a ďalšie.
Hry, kde je témou boj a aktér často strojcom zla však v Play Cultures presahujú región blízkeho východu. Taliani z Molleindustria ponúkajú ostrú satiru, na mušku si ostro berú cirkev a globalizáciu stelesnenú napríklad v koncerne Mc Donald's. Robert Praxmarer z Rakúska prispel tiež zaujímavým projektom. Mindbending Software Inc. (Šokujúci softvér s.r.o.) je koncept firmy, ktorá sľubuje produkt „vylepšujúci mozog". Ponúka rodičom softvér, vďaka ktorému sú ich deti pri hraní počítačových hier vystavené podprahovým vnemom, ktoré by mali zvyšovať ich intelekt, koncentráciu, či dokonca charakterové vlastnosti. Autor svojou mystifikáciou upozorňuje na hrozbu psychologickej manipulácie ničnetušiacich užívateľov internetu.
Ďalšia hra, pri ktorej človeka zamrazí pochádza z dielne španielskej skupiny Fiambrera. Ich projekt združuje mladých emigrantov, ktorí beznádejne pribúdajú v Gibraltarskom prievane. Prostredníctvom tvorivých dielní majú príležitosť sami navrhovať videohry podľa svojich príbehov, a získať novú technologickú gramotnosť, nevyhnutnú v novom svete.
Protipólom ku všetkým hrám je belgický projekt The Endless Forest (Nekonečný les). Z hráča sa stáva éterický jelenček, ktorý si pokojne pobehuje po nekonečnom lese. V tejto hre si môžete paradoxne oddýchnuť od akejkoľvek akcie. Nie sú tu žiadne questy ani levely po ktorých už beztak vyčerpane postupujeme v reálnom živote. V lese sa naoko nič nedeje, najväčší rozruch robia povievajúce halúzky stromov. Z lesa sa vám však vďaka prekrásnej grafike nebude chcieť vôbec odísť, skôr vás začne trýzniť túžba aby to bolo naozaj. Navyše objavíte spoluhráčov ktorí sú jeleňmi v reálnom čase spolu s vami, blúdia po lese s rovnakými parohami ako vy.
Môžete spolu komunikovať - ale spoločnou rečou je reč tela zvierat: nečakajte žiadne bubliny s textom, ste predsa jeleň! Ak vás nadchol secondlife ale niečím bol pre vás rušivý, v nekonečnom lese už budete chcieť stráviť zvyšok života. Ak v ňom zotrváte dostatočný čas, postupne odhalíte mnoho drobných prekvapení a tajomstiev - hra nie je až tak pasívna ako sa na prvý pohľad javí, les je predsa čarovný.
Expozíciu Play Cultures si môžete v A4 nultom priestore preklikať až do nedele 3. mája. Umelecké projekty z viac než sedemnástich krajín spája v Bratislave Nám. SNP 12, prvé poschodie a milá teta s návštevnou knihou.
Autor: Nina Turčanová
