Je všestranným muzikantom, trochu komponuje a aranžuje, robí korepetítora, hral s kamarátmi v Túlavom divadle, ale aj v televíznom seriáli, v muzikáloch spieva i rapuje.
Duet Leť tmou na rozdiel od viacerých iných eurovíznych pesničiek v rádiách veľmi nepočuť. Hrala sa vôbec niekedy?
Na Devíne po polnoci? Zaradili ju ešte vtedy, keď sme boli hosťami nejakej relácie. Je pravda, že to bolo poobede. Ale to by som aj ja rád vedel, prečo sa nehrá. Nezdá sa mi to normálne. Mám pocit, že aj v tomto bude veľa animozít.
Vás ako interpretov to netrápi? Nezavážilo v tomto prípade ani to, že nás táto pesnička bude reprezentovať v zahraničí?
Reprezentácia, o ktorej všetci hovoria, je pre nás hanbou. Naposledy sme išli na promo koncert do Amsterdamu. Mali sme kúpené len štyri letenky pre interpretov, nebolo možné už doplatiť aj piatu, aby sme si mohli so sebou zobrať aj violončelo. Náš sprievodný hudobník teda prišiel do Amsterdamu len so sláčikom. O violončelo sme museli na mieste požiadať „kamarátov“, ktorých sme tam stretli po prvý raz. Požičali, ale s pohľadom, ktorý si zapamätáte.
Ako ste dopadli na tomto koncerte?
Ľuďom sa naša skladba páčila, ale to celé bolo o propagácii, tieto koncerty boli šancou, aby sa mohli jednotlivé krajiny prezentovať. My sme mali jedinú ceduľu s nápisom Slovensko, novinári si nás, samozrejme, mýlili so Slovinskom. Nikto nevedel, kto sme a čo sme. Urobili sme pár rozhovorov, ak nás náhodou niekto videl postávať.
Na čo boli zahraniční novinári zvedaví?
Pýtali sa nás, či neuvažujeme nad nejakými zmenami v našom vystúpení, že je to na tento typ medzinárodnej súťaže primalá šou. Odpovedali sme, že sme to postavili na plnosti hlasov. Nechceme robiť nikomu zlú reklamu, nemôžeme hovoriť, že na to nemáme. Autor hudby Rasťo Dubovský je pre túto súťaž už aj tak v strate, sám napaľoval CD a robil potlače. Pritom speváci z Bosny a Hercegoviny si od svojho národného finále vstup celkom prearanžovali, majú tam aj piatich tanečníkov. Speváčka Jade Ewen z Británie, ktorá bude spievať pesničku Andrewa Llyoda Webbera, prišla do Amsterdamu ako hviezda. Mala vlastného kameramana a celý štáb ľudí okolo seba. Slovensko sa nedá porovnať s Britániou, ale aj spomínaní kolegovia z Bosny a Hercegoviny sa v rámci príprav na Eurovíziu zúčastnili celej série koncertov, kým my len jediného. Sila promo podpory sa dala odčítať už podľa toho, ako pesničky nasadzovali do programu. My sme išli skoro prví, keď v sále ešte nebol takmer nikto.
Budete v Moskve spievať v angličtine?
Rozhodneme sa na mieste.
Bulvár už riešil otázku vášho financovania.
Neviem prečo, ale doteraz sme nezohnali žiadne peniaze. Každý to chápe ako komerciu. A ešte vyjde článok, že „Moskvu im zaplatíme všetci“. Aká je to formulácia? STV preplatí cestu interpretom, ale ďalší tím ľudí ide na vlastné náklady. Mali by sme mať so sebou vizážistu, ľudí, ktorí by sa postarali o médiá. Z STV tam pošlú nejakých ľudí, ale s nami sa nikto neradil, koho by sme tam chceli mať. Ako keby išlo hokejové družstvo von bez maséra či trénera. Nedržíš hokejku, nejdeš. Nehovoriac o fanúšikoch, z Česka ide skoro stovka ľudí. My na toto nemáme peniaze.
Žiadne cestovné kancelárie sa toho ešte nechytili?
Je hlúpe, aby som niekomu volal. Ja nemám čas chodiť po firmách, či by mi nezaplatili cestu. To mám niekomu hovoriť, dobrý deň, poznáte ma? Raz som bol v televízii.
Absolvujete teraz pred Eurovíziou nejaké špeciálne tréningy?
Vôbec nie.
Už viete, v čom budete oblečení?
Áno. Fero Mikloško, Boris Hanečka a Marco Mirelli nám robia šaty.
Kto je autorom klipu, ktorý visí na webe Eurovízie a ako vznikal?
Ani neviem, ale s tým klipom sme sa veľmi nestotožnili, a už vznikol nový, ktorý síce vychádza zo záberov tohto predošlého, ale aspoň tam nie je nálada ako na kare.
Ak táto typická slovenská improvizácie nevyjde, hanba bude vaša. Alebo naša?
My ideme s kožou na trh! Neviem, kto rozhoduje o reprezentácii tejto krajiny. Zahraničným novinárom som jednoznačne povedal, že po jedenástich rokoch neprítomnosti na Eurovízii nám ide o jediné - priblížiť európskemu divákovi niečo z našej kultúry. Ostatné krajiny to skutočne berú ako možnosť vlastnej prezentácie. Nám je to evidentne jedno.
Po jedenástich rokoch neprítomnosti na Eurovízii nám ide o jediné - priblížiť divákovi niečo z našej kultúry. Ostatné krajiny to berú ako možnosť vlastnej prezentácie. Nám je to evidentne jedno.
Všetci držíme palce našim hokejistom, prečo nestojíme aj za vami?
Možno jednoducho nemáme na Eurovíziu po tých dlhých rokoch neúčasti nijaký názor.
V rámci tejto súťaže našťastie bude výsledok závisieť od hlasovania ostatných krajín.
Áno, diváci nemôžu hlasovať za spevákov z vlastného štátu, ibaže by si kúpili cudziu telefónnu kartu a posielali im sms z nej.
Naučili ste sa za posledné mesiace niečo o slovenskej hudobnej pop scéne?
Vždy som si kládol otázku, či je nejaká pieseň dobrá, alebo sme si len na ňu zvykli. Pri mnohých skladbách sme si skutočne len zvykli, už si ani nekladieme otázku, či sa nám vlastne páčia. Kvalita nehrá rolu. Práca s médiami je veľmi náročná. Poznám dlho zásadu, že na Slovensku nie je problém nahrať nosič, ale takmer rovnakú sumu treba nájsť aj na to, aby sa pesnička aj hrala. Ak za vami niekto nestojí a nepovie, že sa bude tá vaša vec hrať každé dve hodiny, nemáte šancu.
Neodmietajú vašu skladbu rádiá aj preto, že je trochu odlišná? Predsa len cítiť, že táto dramatická hudba je pôvodne určená do filmu.
Ja som za seba nehlasoval, hlasovali diváci, ktorí rozhodli o našom víťazstve. Možno sa im páčilo práve to, že je to iné ako to, čo stále počúvajú z rádia.
Spojila či rozdelila vás Eurovízia s vašou speváckou partnerkou Nelou Pociskovou?
My sme vychádzali dobre aj predtým, máme kamarátsky profesionálny vzťah. Na Novej scéne spolu hrávame aj v muzikáli West Side Story. A okrem toho sme spolu točili Ordináciu v ružovej záhrade.
Vyjadrili ste sa kedysi, že vaša účasť v šou Elán je Elán bola výsledkom vašej neschopnosti povedať nie. Je náš šoubiznis taký poloamatérsky aj preto, že nevieme povedať nie?
V kultúre to funguje tak, že isté veci chceme robiť, iné zas musíme, lebo máme hypotéku. Nie je však dobré zapredať sa za každú cenu. Ani len nemám pocit, že chcem byť súčasťou tohto sveta, nateraz mi len spôsobuje čudnú oštaru. Kým som si robil divadielko na ulici a poznal ma len Nvota a Žiška, mal som pocit, že je to pravdivejšie.
Nehovorí teraz z vás falošná skromnosť či obrana voči možnému neúspechu na medzinárodnej úrovni?
Nechceli sme vyhrať slovenské finále. Celý tento chaos okolo nás je náhodný.
Vrátite sa niekedy k Túlavému divadlu, s ktorým ste kedysi s Jakubom Nvotom a Kamilom Žiškom začínali?
Ja v tomto divadle stále som, je pre nás uvoľnením. Tento typ divadla sme chceli robiť stále, hoci aj zadarmo a so žiadnou podporou. Nejakou náhodou sa nám vždy podarilo niečo pripraviť. Ale každý z nás sa, samozrejme, musí živiť inak.
Momentálne je Bratislava oblepená plagátmi, na ktorých ste ako svätý František. Silueta skromného mnícha vystupuje na pozadí svalovca dotýkajúceho sa nebies.
Bol to taký stredoveký hipisák. Tvrdil, že nepotrebujeme veci, ale lásku, že nemusíme mať školy, stačí veriť. Tento model je opäť aktuálny. Človek často nevidí vieru, ale len cirkevnú inštitúciu, ktorá ju riadi. František zažil sklamanie, končí zle, zostáva nepochopený, pre mňa je akýmsi revolucionárom. Nechcem to zjednodušovať na frázu, že nepotrebujeme cirkev, aby sme našli boha, ale jeho odkaz je určite v hľadaní živej viery.
Je František z Assisi v tomto pôvodnom slovenskom muzikáli doteraz vašou najväčšou rolou?
Podobnú veľkú rolu hrám v Príbehu ulice v divadle Aréna. Niko je z detského domova, nevlastní nič, len plány do budúcna. Napriek všetkému si chce však zachovať vlastnú tvár a chce byť fér. Hip-hop je veľmi naliehavý a možno práve preto to funguje. Muzikál túto naliehavosť potrebuje.
Ste asi jediný slovenský herec, ktorý si zahral aj Milana Rastislava Štefánika, ktorému v pondelok odhalia v Bratislave megapamätník.
Pôvodne sa v rámci Radošinského naivného divadla pripravoval k výročiu jeho smrti tiež comeback tejto produkcie, mali sme chodiť aj po školách, ale nepodarilo sa to zorganizovať. Produkcia vychádzala z tragikomického pohľadu na Štefánika, podarilo sa v nej povedať veci, ktoré ľudia o Štefánikovi nevedeli, ale nebol dehonestovaný.
Čo s fyzickou podobou? Nekázali sa vám oholiť?
Kázali, ale bradu som si presadil. Na starých obrázkoch z Tahiti mal aj bradu. Štefánik bol rapavý a malý. No celý ja. Takže nikto by sa na to nehodil lepšie.
Štefánik bol rapavý a malý. No celý ja.
Ako dopadne divadlo, ak ho porovnávate so šoubiznisom? Je v ňom viac či menej závisti, viac či menej úskokov?
Mal som vždy šťastie na dobrých spolupracovníkov, nezáležalo na tom, v akom divadle sme sa dali dokopy. Nie všetko je rovnako príjemné, ale všetko môže byť pre človeka prínosom.
Aj rola Buckinghama v málo hviezdnych Troch mušketieroch na Novej scéne?
Dobre. To som zobral, lebo som mal hypotéku.
Ako to vyzerá s vašimi plánmi na vlastné komponovanie?
To bolo pre mňa vždy výzvou. Ak sa tento humbug skončí, chcem sa kdesi zavrieť a robiť si svoje. Mám veľa rozrobených vecí, ale nechcem ich zatiaľ pomenúvať. Ak to bude zrelé, vykvasí to.
Bude to muzikál či súčasná opera?
Zatiaľ asi nie, hoci sme už raz chceli s Nvotom robiť aj muzikál. Budú to skôr nejaké osobné pesničky, ktorými si napĺňam nočné nespánkové hodiny. Možno to bude cennejšie ako nejaké megalomanské projekty.
Koncertujete stále aj s a cappella skupinou Fragile?
Áno, podieľam sa v nej aj na niektorých aranžmánoch. Táto formácia nemá mainstreamového poslucháča, nehrajú nás rádiá, ale ľudia odchádzajú z našich živých koncertov spokojní.
S priateľkou žijete na dedine, nie je to únik, momentálne aj od Eurovízie?
Beriem to ako oddych, dnes idem napríklad pokosiť. Kúpili sme do záhrady aj sieť, budeme sa s Kristínou hojdať. Hojdanie je dôležité. Vidíte oblohu.
Na vašom životopise je zvláštne aj to, že po skončení VŠMU ste sa ešte vrátili študovať ekonomiku, ktorú ste začali študovať pred herectvom. Prečo?
Bolo mi ľúto hodín, ktoré som investoval do učenia predmetov ako medzinárodný obchod. Nakoniec to nevyšlo, skončil som vo štvrtom ročníku, nedalo sa to zladiť.
Využijete ešte raz tieto vedomosti? Neplánujete sa stať producentom či manažérom?
Každá škola dá nový pohľad na svet. Nejde len o vedomosti, ale aj o poznanie, ako vnímajú svet tí, čo daný smer študujú. Štúdium na VŠMU vás akoby predurčovalo mať zaslepené oči. Chcel som vnímať aj iný rozmer života.
