Peter Mikuláš, Oliver Dohnányi, Gabriela Beňačková. Na poste riaditeľa opery SND sa za posledné tri roky striedali iba hudobníci. Teraz patrí režisérovi a dramaturgovi Pavlovi Smolíkovi, a všetci sú zvedaví, čo sa mu podarí s operným súborom urobiť.
BRATISLAVA. Posledné obdobie pre Operu SND nepatrí k najšťastnejším. Napriek niekoľkým vydareným premiéram sa do dejín zapíše predovšetkým ako čas personálneho tápania, pričastých zmien na riaditeľskom poste, prevádzkových zlyhaní a klesajúcej dôvery verejnosti. Zmení to nový šéf Pavol Smolík?
Staronový člen divadla
Po troch priamych vymenovaniach sa tentoraz generálna riaditeľka SND Silvia Hroncová rozhodla podeliť o zodpovednosť. Nového riaditeľa vyberala jedenásťčlenná komisia. Tá, napriek odbornej i politickej pestrofarebnosti, vybrala spomedzi štyroch uchádzačov jednohlasne. Pre režiséra a dramaturga Pavla Smolíka sa komisia podľa jej predsedu Jaroslava Blaha rozhodla z dôvodu „najanalytickejšieho pohľadu na súčasnú problematiku Opery SND, ako aj najprepracovanejšej vízie do budúcnosti".
Pavol Smolík funguje v divadle už takmer dve desaťročia. Zodpovednosti za svoj podiel na pochybeniach doterajších vedení sa nebráni, no pozíciu riaditeľa berie ako výzvu. „Z môjho povolania režiséra logicky vyplýva vzťah k organizovaniu práce v divadle. K rozhodnutiu uchádzať sa o post šéfa opery ma viedla aj málo konsolidovaná situácia posledných mesiacov."
Zoštíhlenie a omladenie
Smolíkovou ambíciou je posun v dramaturgickom smerovaní operného súboru. Chce mu získať výraznejšie miesto v stredoeurópskom kontexte, zároveň aj vytvoriť priestor na kvalitné inscenačné tímy a koprodukcie s partnerskými divadlami.
Príčinu mnohých vnútorných problémov vidí v nedostatočnej komunikácii: „Interpreti často nemali tušenie o problémoch, ktoré rieši vedenie, a naopak. Iste, problémy treba hierarchizovať, ale istá suma informácií musí prúdiť, inak vzniká priestor pre dezinterpretácie."
Najcitlivejším miestom Smolíkovej koncepcie je zefektívnenie práce. O potrebe revízie personálne predimenzovaného a kvalitatívne nevyrovnaného súboru uvažovali už jeho predchodcovia, nik však nenašiel odvahu na radikálnejší krok.
Smolík avizoval do konca roka 2009 až štvrtinové zúženie štyridsaťčlenného stáleho sólistického ansámblu a následné prijatie niekoľkých mladých výrazných talentov, či dôslednú analýzu výkonov jednotlivých členov zboru a orchestra. Úloha ľudsky neľahká, no pre skvalitnenie súboru i ekonomickú racionalizáciu nevyhnutná.
Tímová práca
Do boja sa rozhodol nevyraziť sám. Podporovať ho má jeho nový tím, ale aj poradný zbor, do ktorého oslovuje aj členov výberovej komisie. „Poradný zbor nemá vytvoriť zdanie demokratickosti. Nie je zásterkou, za ktorú sa dá alibisticky skryť. Rozhodnutia musím urobiť sám. Dúfam, že širokospektrálnosť jeho členov mi pomôže veci vnímať v kontexte a že si zachovám nevyhnutný odstup od interných problémov."
Odstup bude nový riaditeľ opery určite potrebovať. Ako sám konštatuje, dlhoročný vzťah s divadlom je výhodou, keď treba veľmi rýchlo reagovať na problematické veci, no na druhej strane to môže zväzovať ruky. „Nemám povesť tvrdého človeka, v hre je však dnes príliš veľa. Rozhoduje sa o príliš vážnych veciach. Určite nebudem konať unáhlene. Ale konať budem."
