BRATISLAVA. Kurátorka výstavného projektu Plus mínus XXI Katarína Slaninová vraví, že keby chcela ukázať celý ateliér absolventov a žiakov Daniela Fischera, výtvarníka a vedúceho Katedry maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, nestačila by na to ani Slovenská národná galéria.
Liaheň etablovaných umelcov
Ateliérom, ktorý sa so svojím programom predstavuje verejnosti prvýkrát, prešlo totiž veľa dnes už etablovaných umelcov ako Roman Ondák, Erik Binder, Marek Kvetán a mnohí iní.
Ateliér okrem toho patrí k najvýraznejším skupinám, ktoré experimentujú a venujú sa presahom maľby do iných médií. Na výstave je zastúpený výber pätnástich umeleckých osobností a takmer všetky médiá súčasného umenia – maľba, objekt, inštalácia, video, digitálna tlač.
„Čo sa týka zapojenia Daniela Fischera do výstavy, zámerne som ho vynechala,“ hovorí kurátorka projektu, ktorá sa tým chcela vyhnúť konfrontácii tvorby študentov a pedagóga.
Umelec je však aj napriek tejto svojej neprítomnosti predsa len prítomný. Cítiť ho v dielach jeho žiakov.
Obchod s umením
Súčasťou jedného vystaveného projektu Veroniky Šramatyovej je aj dielo samotného Daniela Fischera. Šramatyová totiž v roku 2005 začala s možno trochu odvážnym počinom, ktorého výsledkom má byť jej vlastná zbierka súčasného umenia.
Za dielo od umelca Šramatyová vymieňa jeho hyperrealisticky namaľovaný portrét, ktorý vytvorila podľa fotografie. V rámci tejto zámeny na výstave vedľa seba visia diela a portréty Erika Bindera, Michala Moravčíka, Daniela Fischera a Erika Šilleho.
Binder sa okrem toho ako absolvent fischerovského ateliéru predstavuje na výstave aj osobitne, dielom Fuck.
Problém s priestorom
Výstavný projekt Plus mínus XXI zapĺňa necelé dve poschodia. Na spodnom sú diela umiestené do troch zatemnených objektov, ktoré vznikli priamo pre potreby tejto výstavy.
„Dôvodom bol problém s priestorom, ktorý sme mali k dispozícii a nebolo možné ho nijako zatemniť, preto sme sa rozhodli postaviť tieto malé architektúry,“ vysvetľuje Katarína Slaninová.
Na vstup do objektov lákajú návštevníkov z tmy hlasy a zvuky, prezentujú sa v nich totiž videodiela Lenky Cisárovej, Márie Čorejovej, Michaely Rázusovej-Nociarovej a Miry Gáberovej, ktoré tmu ku svojmu vyzneniu potrebovali.
Záštitu nad celým projektom prevzala Adriena Šimotová patriaca k významným výtvarným osobnostiam nielen v Česku, ale aj v európskom kontexte. Podľa kurátorky zastrešenie výstavy prijala Šimotová s nadšením.
Pozoruhodnú výstavu ateliéru, ktorý je pre slovenskú výtvarnú scénu určite viac plusom ako mínusom, si možno v Dome umenia pozrieť do 8. mája.
