Editor Milan Hamada vo svojej knihe odhalil, konfrontujúc katolícku modernu a nadrealizmus, že prichádzali k rovnakým názorom v otázkach umenia i v otázkach sociálnych, ale „iracionalita nadrealizmu má svoj pôvod v podvedomí a iracionalita katolíckej moderny zasa v transcendentne“.
Kompozične rozvrhol históriu slovenskej katolíckej moderny do štyroch etáp, ktorým zodpovedajú názvy kapitol: Zrod a rozvinutie, Premena, Vyvrcholenie, Vzopätie a zánik. Popri textových výberoch z tvorby autorov, ktoré sú popretkávané ukážkami z korešpondencie a z teoretických prác, má vysokú hodnotu editorov doslov nazvaný Poézia katolíckej moderny. Autor veľa cituje z veršov básnikov a z ich názorov, čo dotvára obraz tohto zoskupenia.
Spočiatku v ňom išlo o trojicu mladých katolíckych básnikov – kňazov, „ktorí sa svojou tvorbou usilovali vniesť do slovenskej poézie novú podobu kresťansky orientovaného moderného lyrizmu nazývaného čistou poéziou“ (Hlbina, Dilong, Haranta). Na ich zakladateľstve stavala ďalšia generácia (Silan, Šprinc, Oliva, Veigl), jej príslušníci sa nazvali „pirátmi krásy“ a uskutočňovali vo svojej poézii prechod od senzualizmu k duchovnosti. K nim sa pripojili i nekňazi – Strmeň a Motulko a po vojne začínajúci básnici ako Mihálik a Turčány.
V doslove Hamada porovnáva jednotlivé vývinové fázy i jednotlivých básnikov, aby ukázal, že každý z nich bol svojbytným autorom, hoci často mali rovnaké alebo podobné inšpiračné zdroje či nadväznosti.
Totalitný komunistický režim v roku 1948 preťal sľubné začiatky i rozmach a vrcholenie tvorby katolíckej moderny a napriek protestom na oficiálnych štátnych miestach represívnymi administratívnymi opatreniami zakázal vydávanie katolíckych časopisov a zastavil činnosť niektorých inštitúcií (napríklad časopis a vydavateľstvo Verbum). Autori katolíckej moderny sa ocitli v „domácom vnútornom alebo zahraničnom exile“.
Všetky teoretické časti sú obsahovo a formou precízne a azda treba dodať, že okrem doslovu a výberu poézie je Hamada aj autorom medailónov básnikov, komentárov a vysvetliviek a Mária Sukeníková zostavila kalendárium, výber z literatúry a obrazovú prílohu.
A ešte vysvetlenie nadpisu pomocou citátu Hamadovej domnienky: „Návrat katolíckej kultúrnej tvorby do verejného pôsobenia netreba už nazývať katolíckou modernou. Ona aj napriek násilnému mocenskému potlačeniu splnila svoje poslanie a atribút modernosti jej je vlastný do takej miery, že ho už netreba osobitne uvádzať.“
Recenzia / kniha
Poézia slovenskej katolíckej moderny
Editor Milan Hamada.
Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV.
Autor: Gabriela Rakúsová (Autorka je literárna kritička.)
