KREMS, BRATISLAVA. Bol piatok, 1. mája. Väčšina ľudí sa vybrala niekam von, niektorí si pripomínali starý sviatok. Boli však aj iné možnosti – napríklad ísť na Donaufestival.
Máloktorá z akcií v okolitých krajinách ponúka taký zaujímavý program ako táto v Kremse. Do malebného rakúskeho mestečka kúsok za Viedňou sa chodí objavovať nové mená, no zároveň tam môžete vidieť aj hviezdy nemainstreamovej scény. Tento rok sa oplatilo ísť najmä na posledný deň.
Na Donaufestival chodia hviezdy, ktoré sa môžu na koncertoch predkapiel smelo postaviť do publika a užiť si ich. Kým na pódiu v piatok vyvádzala skupina The Voluptuous Horror of Karen Black so svojím glamrockovým zvukom a imidžom z roku 1979, Antony Hegarty a sestry Bianca so Sierrou Casady sa najskôr zabávali pod pódiom. Až potom naň vystúpili, najskôr osobitne a na záver aj spolu.
Každý mal v Kremse svoju skupinu. Antony si dokonca priviezol aj tanečnicu, ktorá sa postarala o úvodné intro. Keby trvalo menej než desať minút, bolo by lepšie. Keď z reproduktorov konečne dohral Griegov Peer Gynt a ozval sa klavír a ten nezameniteľný hlas, všetci v sále ožili.
Prvých pár pesničiek však znelo až príliš jemne: „Pridajme ten zvuk, dnes to cítim hlasnejšie,“ povedal sám Antony. Až vtedy sa koncert skutočne začal a hudba vás odpútala od pozemských starostí. Niekoľko hráčov na akustické nástroje priadlo popod éterický hlas, poväčšine typicky jemnú atmosféru hudby kopírovalo aj nasvietenie scény.
Hoci najviac ľudí prišlo na Antonyho, najlepšie boli CocoRosie. Romantické balady s presahmi do komornej klasickej hudby vystriedali hravejšie, žánrovo aj zvukovo oveľa pestrejšie pesničky od dvojice dvadsiatničiek. Pokreslené tváre a thirdhandový imidž spolu s úvodnými klikmi rovno na pódiu naznačili, že sestry Casadyové nie sú úplne obyčajné ženy. To sa potvrdilo hneď v prvých sekundách, keď to spolu s klaviristom a bubeníkom poriadne roztočili.
V ich hudbe sú miestami až šamanské momenty, a to nielen pre indiánske korene tejto rodiny. Bianca vyrába domácke zvuky na rôznej starej elektronike alebo hračkách a spieva uvoľnenejšie, kým Sierra obsluhuje harfu, gitaru, klavír a jej hlas je poznačený znalosťou operného spevu. Naživo sú úplne ponorené do hudby a keď sa za mikrofónmi striedajú alebo spievajú dvojhlasne, máte pocit, že čas plynie úplne inak ako bežne.
Antony a CocoRosie sú priatelia, no na jednom pódiu sa nestretávajú často. Preto sa dalo čakať, čo príde ako prídavok. Duet Beautiful Boys mal asi najväčšie možné ovácie, aké dokáže vyprodukovať tisícka divákov na jednom mieste. To, že bol tento koncert vypredaný už niekoľko mesiacov, nebola náhoda.
