„Kedysi tu existovalo literárne hnutie takzvanej poézie všedného dňa, ktoré bolo viacerým príslušníkom našej generácie dosť protivné, keďže všedným dňom sa tu rozumelo dielo síce nie komunisticko-patetické, ale akési nasilu žoviálne. Členovia tohto hnutia sa tým akoby oslobodzovali od vlastných komunistických začiatkov," povedal Václav Havel v úvodnom rozhovore kultúrno-literárnej revue Pandora.
Všednosť sa tu nespomína náhodou, je témou tohto vydania a predstavuje sa v mnohých podobách, zvýrazňujúcich relatívnosť tohto pojmu.
Iná je všednosť v ponímaní prezidentského a exprezidentského Havlovho života, a iná trebárs v denníku obyčajnej poľskej ženy, ktorý do literárnej reportáže stvárnil Mariusz Szczygiel, známy aj u nás svojou skvelou knihou esejí Gottland, a ešte iná v doteraz nepublikovanej poviedke Jana Zábranu z obdobia jeho práce v smaltovni. K ústrednej téme sa viažu aj fotograficko-literárne cykly, ankety, recenzie a mnoho ďalších textov.
Je to, čo je všedné, dobré alebo zlé? Ktovie, ako to napríklad myslí americký básnik Larry Jaffe, keď píše: „Je to zvláštní věc - jak její šaty padají na zem, když se svléká, není pro něj ani trochu nahá."
