Na rozdiel od mnohých iných ikon americkej popkultúry seriál Star Trek poznali v mladosti i dnešní slovenskí päťdesiatnici. Ibaže pod menom Raumschiff Enterprise, lebo tak ho uvádzala rakúska televízia. Zrno však bolo zasiate, vzklíčilo a strom nostalgie dnes nesie plody v podobe diváckeho záujmu.
Rôzne seriály sa na originál pokúšali nadväzovať s nejednoznačným výsledkom, fanúšikovia však zostali verní. A tak, keď sa teraz režisér J.J. Abrams vrátil k samotným koreňom fenoménu, nadšenie je nebývalé.
Brak, komiks a recykláciaSnímka Star Trek je dôkazom, ako veľmi ovplyvnili brakové filmy, komiks a reklamné šoty dnešnú zábavu. Nielen ju – aj divákov, ich vkus, preferencie, hodnoty, vnímanie a chápanie. Predchádzajúce generácie hľadali nové, originálne príbehy, myšlienky, osobitých hrdinov, charakterové herectvo.
Dnes už neprekážajú nenápadité zápletky, neznervózňujú klišé, neprekáža mohutná recyklácia. Od hercov sa nežiada, aby presvedčili, stačí, aby zaujali a sem-tam vypustili z úst ľahko zapamätateľnú repliku.
Takže dialógy vyzerajú ako deklamovanie komiksových bublín a väčšina postáv sa štylizáciou a zjednodušením v ničom nelíši od tých kreslených. Od kamery chcú dnes diváci atraktívny obraz s dokonalými digitálnymi efektmi a od režiséra nekonečnú, neustále gradovanú akciu. Dnes sa kinematografia blíži k dráham smrti a iným adrenalínovým atrakciám.
Dokonalá adrenalínová zábavaMnohé naznačil už pôvodný televízny seriál Gena Roddenberryho z druhej polovice 60. rokov. Vtedy to nebol zámer, sprvu možno nutnosť: priznané štúdio a kulisy, minimum trikov, jednoduché masky, odlíšiteľní hrdinovia vo farebných priliehavých kombinézach, ponášajúcich sa na typické oblečenie komiksových superhrdinov. Lenže vtedy sa tvorcovia museli spoliehať na príbeh, pútavosť, sugestívnosť, ale aj hĺbku, podtexty, filozofiu.
Abramsov film sa spolieha na úchvatné, vycizelované pohyblivé obrázky, monumentálnu hudbu, typovo výrazných hrdinov, briskné dialógy.
Jeho dôvtipnosť spočíva v tom, že nenakrútil film v štýle pôvodných Star Trek, ale pretavil pôvodný seriál do modernej, súčasnému publiku lahodiacej podoby. Bez toho, že by urazil ortodoxných fanúšikov, je film prístupný i nezasväteným divákom, ktorí o Star Trek v živote nepočuli. Ak sa takí nájdu.
Hluk ako nová kvalitaAk jeden z najváženejších amerických kritikov Roger Ebert tvrdí, že „príbehy Gena Roddenberryho, ktoré sa mohli pohrávať s otázkami vedy, ideálov či filozofie, boli v súčasnosti nahradené príbehmi zredukovanými na hluk a pestrofarebnú akciu, má pravdu.
No dnes to nie je nedostatok, ale kvalita! U dnešného publika by prepadli klasické sci-fi, Kubrickova 2001: Vesmírna odysea aj Blade Runner. Hádam len Mechanický pomaranč by obstál, ak by v ňom bolo viac násilných akcií a sexu.
Tak či onak - tvorcovia oživili vädnúci fenomén Star Trek a dokázali, že i dnes je možné dosiahnuť s klasickým sci-fi príbehom mohutný komerčný úspech.
Recenzia / film
Star Trek. USA – Nemecko 2009, 126 minút
Réžia: J. J. Abrams. Scenár: Roberto Orci, Alex Kurtzman. Kamera: Daniel Mindel.Hudba: Michael Giacchino.
Hrajú: Zachary Quinto, Chris Pine, Eric Bana, Winona Ryder
Premiéra v SR: 7. mája