Dominik Tatarka zomrel pred 20 rokmi

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej kultúry druhej polovice 20. storočia, najvýraznejšia spisovateľská disidentská osobnosť na Slovensku v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, spisovateľ Dominik Tatarka zomrel pred 20 rokmi, 10. mája 1989

Dominik Tatarka v roku 1977 na kysuckých pastvinách.(Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej kultúry druhej polovice 20. storočia, najvýraznejšia spisovateľská disidentská osobnosť na Slovensku v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, spisovateľ Dominik Tatarka zomrel pred 20 rokmi, 10. mája 1989.

Prozaik, esejista, scenárista, publicista a prekladateľ Dominik Tatarka absolvoval štúdium slovenčiny, češtiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1934-1938), potom (1938-1939) študoval na parížskej Sorbone. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Žiline a v Martine. Zúčastnil sa na Slovenskom národnom povstaní a po vojne bol redaktorom Národnej obrody a Pravdy.

FOTO - MARTIN MARENČIN.

Bol vedúcim výtvarnej redakcie vydavateľstva Tatran a rok dramaturgom v Československom filme v Bratislave. Pôsobil aj na Povereníctve školstva a informácií a vo Zväze československých spisovateľov, od roku 1964 bol spisovateľom z povolania.

V roku 1968 sa stal šéfredaktorom týždenníka Literárny život. K okupácii Československa spojeneckými vojskami v roku 1968 zaujal nekompromisné stanovisko, za čo ho vylúčili z KSČ, na 20 rokov prakticky vyradili z verejného života a nesmel publikovať. Od roku 1970 bol pomocným robotníkom v lesnom závode, potom žil ako dôchodca. Bol signatárom Charty 77.

Dominik Tatarka prešiel zložitým názorovým vývojom, od predstavy sociálne spravodlivej, slobodnej a humánnej spoločnosti po roku 1945 (v súvislosti s jeho účasťou v SNP a vstupu do KSČ) cez konflikty so štátnou mocou až po disent.

Jeho prvotnú tvorbu charakterizuje úzkosť voči násiliu druhej svetovej vojny a pokus prozaicky nastoliť víziu sociálne spravodlivého sveta. Po vytriezvení dochádza Tatarka k presvedčeniu, že len slobodní jednotlivci môžu utvoriť slobodnú pospolitosť.

Tatarka vstúpil do literárnej tvorby v roku 1933, keď vyšli jeho prvotiny - poviedka Cesta a novela Záchvevy duše. Po nich nasledovali knižné vydania V úzkosti hľadania (1942), Panna zázračnica (1944), Farská republika (1948), Družné letá (1954), Rozhovory bez konca (1959), Démon súhlasu a Prútené kreslá (1963). Po roku 1976 ako jeden z prvých podpísal Chartu 77.

V 70. rokoch ostal na protisocialistických pozíciách, čím sa dostal do protikladu s ideovo pokrokovým zmyslom svojej tvorby zo 40. a prvej polovice 50. rokov. Publikoval len v samizdate a exile (Písačky, Sám proti noci, Listy do večnosti, Navrávačky). Základ vo všetkých jeho tvorivých fázach tvoril vzťah muža a ženy vo všetkých podobách.

Dominik Tatarka sa zaoberal aj moderným slovenským výtvarným umením, v ktorom videl spojenie umeleckej slobody a pôvodného mýtu. Jeho úvahy o kultúre a duchovnom rozmere človeka majú v slovenskej kultúre kľúčový význam.

Tatarkovou ideou bola spoločnosť založená na vzájomnej úcte a dôstojnosti, na nespochybniteľných právach každého jedinca. Typická na ňom bola jeho bytostná demokratickosť, schopnosť viesť dialóg, pevnosť charakteru a nezlomná viera v pravdu a slobodu človeka.

Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.

V roku 1986 mu Nadácia Charty 77 udelila Cenu Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky, v roku 1999 získal Národnú cenu Slovenskej republiky a Rad Tomáša Garriquea Masaryka I. triedy, posledné dve in memoriam.

Na jeho počesť sa od roku 1994 udeľuje Cena Dominika Tatarku ako výročná literárna cena za dielo, ktoré vyšlo v predchádzajúcom roku. Ocenenie sa udeľuje za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Prvým laureátom Ceny Dominika Tatarku (za rok 1994) sa stal literárny a kultúrny historik Milan Hamada, literárno-kritická osobnosť šesťdesiatych rokov, potom na dvadsať normalizačných rokov umlčaný. V ďalších rokoch Cenu Dominika Tatarku získali spisovateľ a esejista Ivan Kadlečík, prozaici Pavel Vilikovský, Pavel Hrúz, Dušan Dušek, Ján Johanides a mnohí iní.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 443
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 362
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 362
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 7 001
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 965
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 107
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 005
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 541
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 900
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 558

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop