SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Dominik Tatarka zomrel pred 20 rokmi

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej kultúry druhej polovice 20. storočia, najvýraznejšia spisovateľská disidentská osobnosť na Slovensku v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, spisovateľ Dominik Tatarka zomrel pred 20 rokmi, 10. mája 1989

Dominik Tatarka v roku 1977 na kysuckých pastvinách.Dominik Tatarka v roku 1977 na kysuckých pastvinách. (Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej kultúry druhej polovice 20. storočia, najvýraznejšia spisovateľská disidentská osobnosť na Slovensku v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, spisovateľ Dominik Tatarka zomrel pred 20 rokmi, 10. mája 1989.

Prozaik, esejista, scenárista, publicista a prekladateľ Dominik Tatarka absolvoval štúdium slovenčiny, češtiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1934-1938), potom (1938-1939) študoval na parížskej Sorbone. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Žiline a v Martine. Zúčastnil sa na Slovenskom národnom povstaní a po vojne bol redaktorom Národnej obrody a Pravdy.

Skryť Vypnúť reklamu

FOTO - MARTIN MARENČIN.

Bol vedúcim výtvarnej redakcie vydavateľstva Tatran a rok dramaturgom v Československom filme v Bratislave. Pôsobil aj na Povereníctve školstva a informácií a vo Zväze československých spisovateľov, od roku 1964 bol spisovateľom z povolania.

V roku 1968 sa stal šéfredaktorom týždenníka Literárny život. K okupácii Československa spojeneckými vojskami v roku 1968 zaujal nekompromisné stanovisko, za čo ho vylúčili z KSČ, na 20 rokov prakticky vyradili z verejného života a nesmel publikovať. Od roku 1970 bol pomocným robotníkom v lesnom závode, potom žil ako dôchodca. Bol signatárom Charty 77.

Dominik Tatarka prešiel zložitým názorovým vývojom, od predstavy sociálne spravodlivej, slobodnej a humánnej spoločnosti po roku 1945 (v súvislosti s jeho účasťou v SNP a vstupu do KSČ) cez konflikty so štátnou mocou až po disent.

Skryť Vypnúť reklamu

Jeho prvotnú tvorbu charakterizuje úzkosť voči násiliu druhej svetovej vojny a pokus prozaicky nastoliť víziu sociálne spravodlivého sveta. Po vytriezvení dochádza Tatarka k presvedčeniu, že len slobodní jednotlivci môžu utvoriť slobodnú pospolitosť.

Tatarka vstúpil do literárnej tvorby v roku 1933, keď vyšli jeho prvotiny - poviedka Cesta a novela Záchvevy duše. Po nich nasledovali knižné vydania V úzkosti hľadania (1942), Panna zázračnica (1944), Farská republika (1948), Družné letá (1954), Rozhovory bez konca (1959), Démon súhlasu a Prútené kreslá (1963). Po roku 1976 ako jeden z prvých podpísal Chartu 77.

V 70. rokoch ostal na protisocialistických pozíciách, čím sa dostal do protikladu s ideovo pokrokovým zmyslom svojej tvorby zo 40. a prvej polovice 50. rokov. Publikoval len v samizdate a exile (Písačky, Sám proti noci, Listy do večnosti, Navrávačky). Základ vo všetkých jeho tvorivých fázach tvoril vzťah muža a ženy vo všetkých podobách.

Skryť Vypnúť reklamu

Dominik Tatarka sa zaoberal aj moderným slovenským výtvarným umením, v ktorom videl spojenie umeleckej slobody a pôvodného mýtu. Jeho úvahy o kultúre a duchovnom rozmere človeka majú v slovenskej kultúre kľúčový význam.

Tatarkovou ideou bola spoločnosť založená na vzájomnej úcte a dôstojnosti, na nespochybniteľných právach každého jedinca. Typická na ňom bola jeho bytostná demokratickosť, schopnosť viesť dialóg, pevnosť charakteru a nezlomná viera v pravdu a slobodu človeka.

Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.

V roku 1986 mu Nadácia Charty 77 udelila Cenu Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky, v roku 1999 získal Národnú cenu Slovenskej republiky a Rad Tomáša Garriquea Masaryka I. triedy, posledné dve in memoriam.

Na jeho počesť sa od roku 1994 udeľuje Cena Dominika Tatarku ako výročná literárna cena za dielo, ktoré vyšlo v predchádzajúcom roku. Ocenenie sa udeľuje za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Prvým laureátom Ceny Dominika Tatarku (za rok 1994) sa stal literárny a kultúrny historik Milan Hamada, literárno-kritická osobnosť šesťdesiatych rokov, potom na dvadsať normalizačných rokov umlčaný. V ďalších rokoch Cenu Dominika Tatarku získali spisovateľ a esejista Ivan Kadlečík, prozaici Pavel Vilikovský, Pavel Hrúz, Dušan Dušek, Ján Johanides a mnohí iní.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. Aj matematika sa dá skrotiť
  7. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Už tretí rok mení dm "Black Friday" na "Giving Friday"
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  10. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 786
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 463
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 682
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 335
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 299
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 100
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 079
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 900
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 621
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 511
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Moniku Jankovskú privádzajú na NAKA v Nitre.

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Predseda Smeru Robert Fico.
Petra Vlhová po triumfe v Lechu.
Komentár Zuzany Kepplovej

Fico už znie ako Harabin

Medzi hoaxy pridaj právničinu, zatrep a hoď do okna najbližšieho paláca.

Zuzana Kepplová.