Pravda p. Werichovej
Vladimír Škutina: Tak už jsem tady s tím vápnem, pane Werichu!
Nakladatelství XYZ.
Záver knihy tvorí list Jana Wericha z apríla 1969, ktorým nielen autorizoval jej text, ale tiež vyslovil dve želania - aby kniha vyšla až po jeho smrti a aby sa jej autor, nachádzajúci sa v tom čase v Juhoslávii, radšej nevracal do Československa.
Spisovateľ Vladimír Škutina, ktorý už predtým sedel za urážku prezidenta Novotného, sa však domov vrátil. Zakrátko ho zatkli, z väzenia vyšiel až po piatich rokoch a neskôr, po podpise Charty, musel emigrovať. Zato o splnenie prvého Werichovho priania sa v jeho vlasti dôkladne postarali normalizátori aj po jeho smrti v roku 1980 a oficiálne vydanie knihy umožnil až pád režimu. Rozprávanie o tvorbe televízneho (v roku 1968 naozaj kultového) publicistického seriálu Co tomu říkáte, pane Werichu? je vtipným a zasväteným pohľadom na udalosti Pražskej jari. Tá sa, aspoň pre túto knižku, začala už na Vianoce 1967, keď Werich povedal Škutinovi:
„Tohleto samoděržaví už je tak ukrutně nadržený, že samo praskne.“ Nádej oboch mužov vtedy neskalila ani poznámka pani Werichovej, že v tomto štáte je to bez perspektívy.
Alexander Balogh
Príbeh detskej lásky
Vladimir Nabokov - Mášeňka
Vydala Paseka, Praha. Preklad Pavel Dominik.
Nabokov vyrastal v noblesnej ruskej rodine na začiatku 20. storočia a utiekol s ňou pred bolševikmi na západ. Do rodnej krajiny sa vracal iba v spomienkach z detstva, ktoré prestupujú jeho tvorbou už od debutového románu.
Mášeňka má iba sto strán textu, ale tie jasne prezrádzajú veľkého autora. V postave rozprávača Ganina píše hlavne sebe - o inteligentnom mladíkovi, ktorý sa v berlínskom exile snaží začať odznovu. Je citlivý, ale emóciami sa nenechá vláčiť a nakoniec pochopí, že od minulosti sa musí odstrihnúť. Autentický príbeh prvej lásky Nabokov voľne rozvinul s ponáškami na Puškina a ďalších spisovateľov s takmer postmoderným odstupom.
Okrem nenápadnej krátkej prechádzky literárnymi dejinami je to zároveň bravúrna hodina dejepisu, z ktorej sa o živote prvej generácie ruských emigrantov dozviete oveľa viac ako v škole. Nadčasový román sa skvele číta aj vďaka práci dlhoročného českého prekladateľa Nabokova Pavla Dominika.
Oliver Rehák
Svet bez nás a s nami
Alan Weisman: Svět bez nás
Dokořán, Argo, Praha 2009.
Každý, kto zoberie do rúk túto knihu, mal by byť pripravený na zvláštny, ťažko definovateľný zážitok.
Spolu s tým, ako pokračuje čítanie o svete bez ľudí, vynárajú sa otázky, ako vlastne vyzerá svet s ľuďmi. Pravým zámerom Alana Weismana totiž nie je ukázať, čo sa stane, ak tu nebudeme, ale čo sa môže stať, ak na Zemi ľudský rod ešte nejaký ten čas zostane (čo je napriek názvu knihy krajne pravdepodobné).
Preto autor cestuje po svete a zhromažďuje fakty o rozkladnom pôsobení človeka na súši aj na mori; a darí sa mu v tom - až príliš.
Takže častým pobudnutím iba na jednej strane útesu ľudskej činnosti prechádza zo žánru vedecko-populárnej literatúry skôr do trileru a miestami do grotesky; čo iné je konštatovanie zakladateľa Hnutia za dobrovoľné vymretie ľudstva, že po osemnástich rokoch od všeobecnej sterilizácie by prestala existovať zločinnosť mladistvých? V každom prípade je Weismanova kniha čítaním, z ktorého mrazí.
Michal Ač
Autor: ba, her, ač
