Diváci, kritika, porota, organizátori. Každý by na Zlatú palmu vybral niekoho iného. Súťaženie a mediálny ošiaľ festivalu v Cannes sa začína už zajtra.
BRATISLAVA. Tak, a zaplatíte účet, čo ste prevolali v hoteli! Biografické zdroje o Francoise Sagan uvádzajú aj túto epizódu z Cannes. Spisovateľka bola v roku 1979 predsedníčkou festivalovej poroty a účet za telefón mala ako trest - za to, že ignorovala náznaky, neposlúchala a nedovolila, aby bez Zlatej palmy odišiel film, ktorý si ju zaslúžil.
Saganovej sa najviac páčil Plechový bubienok od Volkera Schlöndorffa, a mala pocit, že sa páči aj zvyšným členom poroty. Lenže oni zrazu, v deň rozdeľovania cien, zmenili názor. Zrazu bola pre nich víťazom Coppolova Apocalypse Now. Dnes by bolo nezmyslom, rozsudzovať dva skvelé filmy, aj Zlatú palmu nakoniec dostali oba. Lenže vtedy vyvolal šialenstvo iba jeden.
Coppola s ním do Cannes prišiel na poslednú chvíľu a prvýkrát sa stalo, že sa do súťaže dostal nedokončený film. Takže médiá celkom logicky uvažovali: Hádam sa sem z Ameriky neponáhľal zbytočne! Hádam by sa nepúšťal do takého risku, keby ho za to nemali odmeniť!
Kradne porota?
Zajtra sa tento ošiaľ začína znovu. Hovorí sa, že odkedy je riaditeľom festivalu Gilles Jacob (v čase Apocalypsy iba začínal), diplomatické tlaky ustali. Ale to ešte nedonútilo médiá, aby v programe festivalu nehľadali záhady a aby nezverejňovali svoje jasné tipy na palmu.
Počas festivalu vychádza niekoľko časopisov, denne obnovujú svoje tabuľky a prisudzujú súťažným filmom guľôčky, hviezdičky, palmičky. Nie je to vďačná úloha, na rozhodnutie, či bol film dobrý, alebo zlý, majú novinári veľmi málo času.
A najmä, nemajú radi, ak vyhrá film z posledného dňa súťaže, lebo vtedy sa už chystajú domov. Stalo sa to aj minulý rok s filmom Medzi stenami, alebo v roku 1999 s Rosettou od bratov Dardennovcov. To bol predsedom poroty David Cronenberg. V knihe Cannes - zo zákulisia festivalu svetových premiér hovorí: „Ak sa naše rozhodnutie nezhoduje s názorom médií, novinári majú pocit, že sme im Zlatú palmu ukradli. Na Rosettu veľa z nich neprišlo, bol to nenápadný, malý film. Nevideli ho, nemohli o ňom písať, a tak boli na nás naštvaní."
Byť na konci programu, to sa v Cannes naozaj považuje za výhodu. Režiséri majú dojem, že porotcovia si prvé filmy po jedenástich dňoch projekcií nemôžu dobre pamätať. Tejto úvahe odporuje rok 2007 - víťazný film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni sa premietal na začiatku.
Kto bude slávny
Festival sa snaží, aby porotcov nič nezaťažovalo a v deň rozhodovania ich zatvára v izolovanej vile. Riaditeľ Jacob s nimi sedí v miestnosti a pripomína im, aké sú pravidlá. Vysvetľuje, že by bolo vhodné rozdeliť ceny medzi viac filmov. Napríklad, nie je vhodné to, čo sa stalo v roku 2003 - Zlatú palmu dostal Elephant, a Gus Van Sant ešte aj cenu za réžiu. Namietať sa vraj nedalo. Predseda Patrice Chéreau sa vyhrážal, že ak Van Sant nebude môcť dostať obe ceny, z poroty odíde.
Teraz je predsedkyňou herečka Isabelle Huppertová. Asi by neprekvapilo, keby si medzi tradičnými a mohutne ohlasovanými menami v súťaži vyhliadla nenápadný, skromný film. Na veľkých režiséroch typu Tarantino, Von Trier, Almodóvar je síce sympatické, že sa neboja ukázať sa publiku, ktoré si celkom rado aj zapíska. Oni si však cestu k sláve vedia nájsť aj inak.
Tak ako napríklad bratia Coenovci. Pred dvomi rokmi sa k ich filmu Táto krajina nie je pre starých zachovala porota veľmi chladne. Ale o pár mesiacov už mali, aj vďaka mohutnej kampani, doma tri Oscary.
