Národné múzeum v Ľubľane vo svojich zbierkach uchováva obraz zo začiatku 16. storočia s početnou figurálnou kompozíciou. Pri pozornejšom pohľade spoznáme postavu sv. Anny Samotretej spolu s Máriou a Ježišom. Popri nich a v pozadí sa zhromaždili členovia Kristovho príbuzenstva „po praslici".
Jadrom tejto populárnej témy bola myšlienka tzv. „trinubia", ktorú neskôr Tridentský koncil (1545 - 1563) príkro odsúdil. Podľa nej sa Anna po smrti prvého manžela a Máriinho otca Joachima ešte dvakrát vydala - za Kleofáša a po ňom za Salomasa. S každým zo svojich manželov priviedla na svet dcéru Máriu (po Panne Márii teda ešte Máriu Kleofášovu a Máriu Salome - na obraze v Ľubľane sedia so svojimi deťmi po stranách ústrednej trojice).
Táto polemická legenda vytvorila podmienky pre azda najbohatšiu genealogickú fantáziu celého stredoveku. Hlavným dôvodom jej vzniku bolo odstránenie podozrenia o Ježišových „bratoch", spomínaných v Novom zákone, a tým zároveň upevnenie doktríny o unikátnom materstve Panny Márie. Členovia Kristovho príbuzenstva sa s pomocou apokryfov rekonštruovali medzi takými významnými postavami, ako boli apoštoli Júda Tadeáš, Jakub starší a Ján Evanjelista.
A aby to bolo ešte komplikovanejšie, „do rodiny" patrili aj rodičia sv. Anny; ich potomkom 4. generácie bol totiž Ján Krstiteľ alebo v 6. generácii biskup Servác. Preto tiež toľko identifikačných nápisov na obraze.
V Európe sa zachovalo mnoho tabúľ alebo celých oltárnych komplexov, ktoré tieto rodostromy výtvarne obšírne komentujú. K tým najkrajším patria aj spišské oltáre z Ľubice, Levoče alebo zo Spišskej Soboty. Zatiaľ však nie je jasné, prečo sa kult Kristovho príbuzenstva stretol s takouto umeleckou odozvou práve na Spiši okolo roku 1500.
Naopak, o tom, že aj tabuľa v Ľubľane pochádza zo Slovenska, nie sú pochybnosti. Jej maliar vyšiel z ateliéru tzv. Majstra z Okoličného, čo bolo svojho času zárukou najvyššej umeleckej kvality. Do terajšej zbierky sa obraz dostal až prostredníctvom dražby v roku 1930.
