Významný český výtvarník vystavuje v At home Gallery do 7. júna veľkorozmerný „obraz, v ktorom je niekoľko obrazov“.
ŠAMORÍN, BRATISLAVA. Od včerajšej večernej vernisáže už veľkorozmerný obraz českého výtvarníka Vladimíra Kokoliu tvorí súčasť interiéru synagógy šamorínskej At home Gallery.
Významnú súčasť, hoci želaním maliara je, aby jeho dielo nedominovalo, ale existovalo v tom magickom priestore len akoby mimochodom. Keď sme sa deň predtým s autorom zhovárali, mal ho namaľované sotva spolovice a racionálna časová úvaha nevylučovala, že to možno aj nestihne dokončiť.
Galéria je hotel pre obrazy
„Je to môj zlozvyk maľovať až na mieste, robím to často, a niekedy je to naozaj nadoraz," hovorí Kokolia. Za tie stresy mu to však stojí. „Galérie sú pre mňa akési hotely pre obrazy, a jeden zo spôsobov, aby tam obraz skutočne patril, je vytvoriť ho na tom mieste."
Koniec-koncov, rovnaké to bolo v šamorínskej synagóge aj pred dvanástimi rokmi, keď tu tiež tesne pred vernisážou dokončoval sériu kresieb. To boli úplné začiatky tejto galérie manželov Suzanne a Csabu Kissovcov, druhá časť Kokoliovej maliarskej expozície visela vtedy ešte v ich panelákovom byte. Tak vznikol aj názov dnes už renomovanej galérie.
„Vystavujem všelikde po svete, ale srdce tohto miesta je rozhodujúce. Synagóga nesie v sebe osudy ľudí a ich myšlienky, a ja z nej doslova nasávam farby, inšpiráciu. Keď som do nej v nedeľu večer vošiel, hneď som si ľahol na spacák a zaspal. Neviem, ako dlho som spal, ale od tej chvíle som vedel a cítil, ako tento priestor na mňa pôsobí."
Svoju terajšiu výstavu nazval Čára má dvě strany. Navíc má přední a zadní stranu. „To nevie ani veľa maliarov, tie dve strany si ešte možno všimnúť, ale že čiara má aj prednú a zadnú stranu, je fakt ťažšie si uvedomiť," smeje sa výtvarník, ktorý toto poznanie pripomína aj študentom na pražskej Akadémii výtvarných umení, kde vedie Ateliér grafiky 2.
Som na obraz pripravený
„Čiara pokračuje svojím smerom, dobrodružstvo však neočakávame na jej konci, ale zboku," prezrádza ďalšie tajomstvo takej jednoduchej veci, ako je čiara. „Keď ju spravíte, už prestáva byť len jednou vecou, ale ťaháte za sebou kus masy a priestoru."
Stojíme pred rozrobeným plátnom pokrytým labyrintom línií. „To, čo na prvý pohľad vyzerá ako dekoratívny koberec a zmes nejakých čiar, má svoj poriadok. Viem vopred, čo maľujem, som na obraz pripravený, a hoci ma beztak stále prekvapuje, nestratím sa v ňom," hovorí, no vzápätí prizná, že po našej návšteve mu chvíľu potrvá znovu sa zorientovať.
„Viem nielen to, kam ktorá čiara pôjde, ale aj v akej hĺbke." Tá je jedným z kľúčov k pochopeniu onej prednej a zadnej strany čiary. „Maliari sa poznajú nie podľa hĺbky, ale podľa toho, ako presne v nej usadia plochy," definitívne pochováva neraz zaužívanú predstavu o tom, že obraz je plochý.
Kokolia je presvedčený, že v obraze je nahraný čas, ktorý mu autor venoval, a teda hotové dielo neredukuje len na jeho vzhľad, vizualitu. Hovorí, že orientovať sa len na vizualitu je rovnako krátkozraké, ako sa pri jedle riadiť len jeho chuťou a nehľadieť na jeho výživnú hodnotu. „Aj v tomto obraze je niečo viac než len jeho vzhľad, je v ňom navždy zakódovaný duch tohto priestoru, fakt, že som ho maľoval práve tu."
Treba sa dívať dlhšie
Na otázku, akými slovami by prilákal diváka k svojmu obrazu, má ľahkú odpoveď. „Nech sa díva, nemusím mu predsa hovoriť svoju tému. Možno by mu to pomohlo a možno by ho to zaviedlo na inú cestu. A hlavne, nech sa díva dlhšie, obraz sa mu sám otvorí."
Aj preto sa netrápi s názvami svojich diel, je to preň tá posledná vec na obraze. „Ako keby všetko muselo mať nejakú visačku. Potom na výstavách strávia ľudia neraz viac času čítaním názvov ako samotným prezeraním obrazov."
Na šamorínskej výstave toto nebezpečenstvo návštevníkom síce nehrozí, o to viac sa môžu sústrediť na „obraz, v ktorom je niekoľko obrazov". Na dielo, vytvorené v zhode s Kokoliovou provokujúcou požiadavkou na seba i svojich študentov: „Kvalitný umelec dokáže spĺňať kritériá, niektorý dokonca prekračovať. To je však málo, my chceme, aby naše veci kritériá vytvárali."
