Aj knihy majú svoje osudy

Povedz mi, čo máš v knižnici, a ja ti poviem, kto si.

(Zdroj: Anna Jančiová)

Vieme vôbec, čo máme v „domácej“ knižnici my Slováci? Čo si mohla ukradnúť Alžbeta Báthory z poličky u palatína Juraja Thurzu? O akých románoch klebetili naše národne uvedomelé ženy? Ak vás niečo z toho zaujíma, nemusíte sa vracať do školských lavíc, stačí, ak zájdete v Martine na výnimočnú výstavu Cesty slovenskej knihy. Hoci aj dnes večer. Otvorené bude totiž do noci, podobne ako v ďalších osemdesiatich múzeách vo vyše päťdesiatich mestách. Noc múzeí a galérií vypukne práve dnes.

Knižnice sú živým organizmom, tvrdí spisovateľ Daniel Hevier, ktorý má vo svojom byte päť- až šesťtisíc kníh, ďalšie uložené kdesi v pivnici. Najkrajšie na knižniciach je vraj to, ako sa jednotlivé knihy navzájom ovplyvňujú a ako vplývajú na človeka, ktorý sa medzi nimi ocitne. „Nejde ani tak o to, aby sme prečítali všetko, čo máme na poličke, ale aby boli isté knihy vždy poruke,“ tvrdí Hevier.

Vášniví zberatelia si z kníh robia tapety, obkladajú nimi svoje príbytky znútra i zvonku. Pre budúcich historikov budú istotne zaujímavé zbierky, ktoré majú dnes doma nadšenci knižnej kultúry, akými sú aj Peter Zajac, Peter Uličný či Albert Marenčin. Povestnú knižnicu Kornela Főldváriho označil Dado Nagy priam za výtvarnú inštaláciu. Zlé jazyky hovoria, že v týchto prípadoch začína byť situácia natoľko neprehľadná, že musíte chodiť do knižnice aj po knihy, ktoré máte doma.

Ak sa niektorá z týchto domácich zbierok raz dostane do nejakého múzea či národnej knižnice, bude v nej vládnuť poriadok. Dôležitejšie však bude, že tí, čo prídu po nás, sa možno práve cez tieto zbierky dozvedia o našom vkuse, schopnostiach, úvahách i nádejach.

Slovenská národná knižnica ponúka práve unikátnu možnosť pohrabať sa virtuálne v jej poličkách. Vo štvrtok sprístupnila v Martine výstavu Cesty slovenskej knihy, ktorú s podtitulom od Proglasu k postmoderne ocenili vlani už aj početní návštevníci pražskej Galerie Klementinum. Až do konca októbra môžete originály tých najunikátnejších rukopisov či ukážky vzácnych tlačí nájsť v Etnografickom múzeu na martinskej Malej hore.

Stredoveké klenoty

Rukopisy Cyrila a Metoda medzi exponátmi nehľadajte. Originály najstarších cirkevných kódexov sa do dnešných dní nezachovali. Ich podobu poznáme len podľa fragmentov oveľa neskorších opisov. V expozícii sú však napríklad zlomky hlaholských textov datované okolo roku 1300 či pergamenový kódex z roku 1594 s bohatou dekoratívnou výzdobou.

Stredovekými „kopírkami“ boli pisárske a iluminátorské dielne, tzv. skriptóriá, ktoré fungovali pri kláštoroch. Najznámejšia bola dielňa kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa pri Kláštorisku v Slovenskom raji. Prior tohto kláštora Konrád vraj tomuto umeniu prepadol natoľko, že prepisovaniu a iluminátorstvu nakoniec obetoval aj svoju sľubnú cirkevnú kariéru.

Vynález kníhtlače spravil z rozširovania textov civilné povolanie. V depozitoch našej Národnej knižnice je 665 prvotlačí a iné vzácne tlače z rôznych európskych krajín. Známe je brnianske vydanie Uhorskej kroniky z roku 1488 s drevorezovými portrétmi kniežat a kráľov, ktorej autorom bol Ján z Turca.

Prvou tlačou v slovenskom jazyku, presnejšie v slovakizovanej češtine, je Malý katechizmus Dr. Martina Luthera z roku 1581, známy aj ako Bardejovský katechizmus. V 16. storočí už pôsobili stále tlačiarne aj v iných mestách, v Banskej Bystrici či v Trnave, kde sa tamojšia tlačiareň stala nástrojom protireformácie. Medzi najstaršie bratislavské tlačiarne patrí Valova tlačiareň, ktorá sa spomína už v roku 1594. Už v 16. storočí začali tlačiarne pôsobiť aj v Košiciach, Husárova tlačiareň tlačila predovšetkým pre potreby protestantov.

Zaujímavým, no najmä bohatým obdobím v oblasti knižnej kultúry bol humanizmus. Z viacerých unikátnych zbierok sa vo fondoch Slovenskej národnej knižnice v Martine zachovali aj zlomky knižníc palatína Juraja Thurzu či humanistu Zachariáša Rohožníka Mošovského.

Temné obdobie osvietenstva

Obdobie osvietenstva bolo paradoxne pre knižné fondy temným obdobím, vtedy sa totiž konali doslovne útoky na kláštorné knižnice. Mnohé z nich boli zrušené, ich fondy presunuté do inštitúcií či do osobných zbierok. Pre nás je najsmutnejšie to, že vzácne zbierky v značnej miere odišli z nášho územia, pričom ich návrat už nie je reálny.

Na druhej strane sme však od konca 18. storočia na Slovensku svedkami vzniku a systematického budovania zaujímavých rodových knižníc. Môžeme byť na ne právom hrdí, tieto zbierky patrili v danom období k najvýznamnejším a najrozsiahlejším nielen v rámci Rakúsko-Uhorska, ale často v celej Európe. Medzi ne patria rodové knižnice z Uhrovca či z Oponíc. Zakladateľ Apponyiovskej bibliotéky Anton Juraj Apponyi bol významným mužom monarchie, po otcovi sa stal aj tolnianskym županom.

Národné bohatstvo

V druhej polovici 19. storočia sa na pôde Matice slovenskej začala budovať rozsiahla národná knižnica, a to aj z darov zo zahraničia. Medzi darcami vraj nechýbal ani ruský cár. Zbierky obohatili aj kalendáre nevidiaceho Mateja Hrebendu Hačavského, ktorý roznášal knihy po celej krajine a ďalšie pozostalosti našich národných dejateľov.

Vytváranie fondov sa prerušilo zrušením Matice. Konfiškáty z jej majetku sa okľukami dostali späť na Slovensko až po vzniku Československej republiky, aj to len sčasti. Náš národný historický knižničný fond doplnili v 20. storočí osobné knižnice Jozefa Škultétyho, Milana Rastislava Štefánika, Dušana Makovického či Alice Masarykovej, ktoré dokumentujú živé česko-slovenské vzťahy, ako aj naše bohaté vzťahy k Európe.

Ženy patrili oddávna k vášnivým čitateľkám. Jedinečnú osobnú zbierku mala napríklad prvá slovenská botanička Izabela Textorisová. Znalosť šiestich jazykov jej umožnila v origináli čítať diela Turgeneva, Puškina, Gogoľa a Tolstého. Zaujímavé kolekcie vlastnili aj iné významné slovenské ženy - Drahotína Križková - Kardošová, Adela Dobšinská, Terézia Vansová, Anna Halašová či Marína Maliaková.

Znárodnenie v roku 1948 malo vplyv aj na uchovávanie nášho knižného dedičstva, narušila sa totiž jednota zbierok. Rukopisy sa dostali do archívov, najvzácnejšie tituly zas do ústredných inštitúcií, ktorých „miestne pracoviská“ neboli dostatočne odborne vybavené. Časť knižných zbierok sa po roku 1989 vrátila v rámci reštitúcií pôvodných vlastníkom.

Zostalo len málo

Aj knihy majú svoje osudy, často nie menej dramatické ako príbehy, ktoré nám prinášajú. Slovensko nemalo svojho Františka I., ktorý vo Francúzsku už v roku 1537 založil systém povinných výtlačkov pre ich centrálnu kráľovskú knižnicu. Nemalo ani jednoduché dejiny. Knihy trpeli spolu s ich majiteľmi a autormi. Množstvo zbierok, ktoré by sa dali zaradiť medzi slovaciká - či už podľa autora, predmetu skúmania, alebo miesta vzniku - už nikde na Slovensku nenájdete. O to viac by sme si mali vážiť to, čo sa zachovalo.

Zaujímavosti

Kolibríky

Medzi najatraktívnejšie knihy patria knižné miniatúry. Prvé "kolibríky" vyrobili vraj už v Guttenbergovej dielni - pre potreby študentov. Výhodou drobných formátov bolo to, že mohli byť k dispozícii kedykoľvek a kdekoľvek. Sám Galileo Galilei bol autorom minimálne dvoch miniatúr, ich nadšenkyňou bola aj Mária Antoinetta. Na Slovensku sa začali robiť pravdepodobne už v 18. storočí. Na výstave v Martine môžete vidieť napríklad aj miniatúru Koránu, ako aj drobné knižné väzby - diela reštaurátorov Slovenskej národnej knižnice.



Exlibris

Exlibris a supralibros, teda vlastnícke značky vnútri knihy či na knižnej väzbe, sú často doslovne malými umeleckými dielami. Niekedy išlo len o jednoduchý zápis s menom a dátumom, inokedy o prepracované heraldické značky, zbobené pečiatky či otlačky prsteňových pečatí. Medzi zachované patrí aj exlibris grófky Pálfiovej či ďalšie vlastnícke značky významných osobností, napr. supralibros Mateja Bella či exlibris Andreja Kmeťa.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 273
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 12 538
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 8 875
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 563
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 387
  6. Kreditná karta – áno alebo nie 5 912
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 655
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 620
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 995
  10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 423

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf UNB: Medirex v univerzitnej nemocnici skončí

Chce, aby zdravotníci boli konfrontovaní s pohľadom iných na ich prácu.

Neprehliadnite tiež

Zomrel bubeník skupiny Pantera Vinnie Paul

Príčinu úmrtia rodáka z Texasu zatiaľ nezverejnili

Košice predbehli Londýn. V amfiteátri už videli novú verziu slávnej Žltej ponorky

V slovenských titulkoch filmu našiel Miro Žbirka nepresnosti.

Iron Maiden: Vďaka ich vzdoru padol aj Berlínsky múr

Na pražskom koncerte britskej legendy sa strieľalo z muškety s českou vlajkou.

Marián Čekovský: Oproti Lasicovi som neskúsený kocúr, čo prská na všetky strany

Hudba nie je to, čo tu verbálne natrepe, ale čo v hlave zostane navždy zakódované.