BRATISLAVA. Američan George Duke nepatrí medzi urputných novátorov, ktorí búrajú steny do nových dimenzií, ale zároveň sa nikdy neviezol na osvedčených trendoch. Celý život sa hudbou zabával a taký bol aj jeho bratislavský koncert. Čistá, kryštalická radosť z tónov, z groovu (teda z toho ako to šliape), z toho, ako spolu so svojimi kolegami ovládajú hudobné nástroje bez exhibicionizmu, ale aj bez predstieraného minimalizmu.
Duke má 63 rokov, ale nevyzerá na to. Pôsobí ako milý ujo, ktorý sa na pódium došmodrchal s taškou cez plece, sadol si za batériu klávesov, zrazu bol oveľa mladší a už to išlo. Esenciálny funk, fusion, džez, latina, vysokokvalitný pop. Duke je famózny klávesista a spevák, to bolo vždy jasné a naživo ešte jasnejšie. Napriek utešene pribúdajúcim vynikajúcim koncertom je jedno zrejmé: kapelu takýchto kvalít Bratislava vidí len zriedkakedy.
Bubeník Ronald Bruner hrá od dvoch rokov, teraz má 25, nepochybne je jeden z najlepších na svete. Vie hrať džez aj hardcore a všeličo iné a všetko je to počuť. Náramne mu to funguje s fenomenálnym basgitaristom Michaelom Mansonom - napriek občas veľkému počtu tónov nebol žiadny navyše.
Druhý klávesista Andrew Papastephanou hral, čo bolo treba, speváčka Shannon Pearsonová hrejivo vokálovala a
možno by si zaslúžila aj sólové číslo. Gitarista Jeff Lee Johnson bol úplne z iného cesta - absolútny introvert, džezmen a intelektuál, zakrýval si tvár šiltom čapice a hral mimozemské veci, ale ak bolo treba aj veľmi zemité George Duke nahral desiatky albumov, takže koncertný repertoár naozaj nebolo ťažké zostaviť.
Najviac skladieb - okrem aktuálnej platne Dukey Treats asi pochádzalo z vynikajúcej kolekcie A Brazilian Love Affair z roku 1979. Napriek bohatej a rôznorodej vlastnej tvorbe si našiel miesto na pocty - celý trojpesničkový blok venoval svojmu niekdajšiemu zamestnávateľovi Frankovi Zappovi. Počuli sme Spectrum od Billa Cobhama, September od Earth, Wind & Fire a v náznakoch aj Joea Zawinula či Georgea Clintona.
Možno, že sólo na bicích by mohlo byť kratšie, to je asi jediná výhrada, ale súkromná - vypredanej sále PKO sa páčilo. Inak len samá radosť. Veľká šou a zároveň hrejivý pocit, že pri všetkej tej zábave sme natankovali skutočné umenie.
Bez vrásky v čele a ťažoby v bruchu. Detské sny o lietaní sa na dve hodiny stali skutočnosťou.
