CANNES. Vrátiť sa do Cannes - zdalo sa, že pre čínskeho režiséra Lou Ye to bude nemožné. Pred tromi rokmi tu ukázal svoj film Letný palác, a keďže v ňom rozprával o totalite a popieraní individuality, domáce úrady mu povedali stop! Niežeby jeho ďalšie scenáre kontrolovali a cenzurovali. Ony ho jednoducho odignorovali. Len mu odkázali, že najbližších päť rokov ho nepustia do kina.
Čínski producenti vzápätí pochopili, že takého režiséra je zbytočné podporovať, pretomu aj oni vraveli: Príď sa ukázať o päť rokov.
Napriek tomu má dnes Lou Ye nový príbeh, zase je s ním v Cannes a dokonca v súťažnom programe. Vo filme Jarná horúčka tentoraz rozpráva o láske, menší problém je, že medzi dvomi mužmi. „Byť Číňanom a homosexuálom nie je ľahké, ešte stále sa to u nás považuje za duševnú chorobu. Ale určite je to ľahšie, ako to bolo v minulom storočí," hovorí Lou.
Peniaze si zohnal z Francúzska a Hongkongu, preto sa vraj pri nakrúcaní cítil neohroziteľný a slobodný.
Bozk od Catherine Deneuve
Festival v Cannes si dáva pozor na to, aby sa do filmovej slávnosti neplietla politika. Lenže ona sa vždy vpletie, aj keď
celkom nevinne. Ako v roku 1997, keď prišla Zlatú palmu vyhlásiť Catherine Deneuve. Je to jeden z najznámejších obrázkov festivalovej histórie: víťazom sa ky režisér Abbas Kiarostamia keď prišiel na pódium, od Catherine dostal pusu.
Politikov v Teheráne muselo roztrhať. Kiarostamiho film Chuť čerešní nechceli do Cannes pôvodne vôbec pustiť.
Zrejme im prekážalo, že sa jeho hlavný hrdina rozhodol skončiť so životom, ešte viac ich však urážalo, že ho svetové
publikum uvidelo skôr ako Iránci. Čo bolo potom, o tom v knihe Cannes, zo zákulisia festivalu svetových premiér, rozpráva sám Kiarostami: „Zlatá palma mi prácu doma nijako neuľahčila. Naopak, všetko sa zhoršilo. Odvtedy iránske publikum žiadny môj film neuvidelo."
Godardove spomienky
Každý festival by sa mohol cítiť hrdo, že takto odvážne a so samozrejmosťou prestupuje zákazy a zviditeľňuje tých, ktorých by politici chceli umlčať.
Špeciálne Francúzi si myslia, že v tom majú tradíciu. Ale v roku 1966 mali jeden škandál aj u seba doma. Ministerstvo vnútra vtedy na popud katolíckej organizácie zakázalo film Jacquesa Rivetta Mníška vo všetkých kinách. Hoci bol nakrútený podľa predlohy klasika Diderota, niekomu sa zdalo, že znevažuje duchovné sestry.
Minister kultúry Malraux so zákazom nesúhlasil a film dokonca poslal súťažiť do Cannes, aj tak však Rivettov kolega Jean-Luc Godard verejne vyhlasoval, že mu Francúzsko pripomenulo fašistické časy.
Festivalové ohlasy na Mníšku boli nakoniec miernejšie, skôr nevýrazné. Film skončil bez ceny a je možné, že sa to
tento rok stane čínskemu režisérovi Lou Ye. Aj on má zatiaľ vlažné kritiky, pretože dnes už sú asi novinári zvyknutí na všeličo a jeho film na nich pôsobí podobne vlažne. Takmer neškodne.
