Najprv zabili prezidenta Kennedyho. Vzápätí zvolili Richarda Nixona. O pár dní neskôr sa v Chicagu protestovalo proti vojne vo Vietname a skupina The Who vydala rockovú operu Tommy. No a potom zakázali chystaný hudobný festival vo Wallkill.
Bol rok 1969 a mladý Elliot Tiber trpel. Jeho neakčný otec a lakomá mama viedli neútulný nehygienický hotel na severe štátu New York. On sám sa pokúšal maľovať, ak však chcel, aby sa jeho obrazy ocitli v nejakej domácnosti alebo firme, musel jej ich darovať. Bez rodičov by sa neuživil, to musel pripustiť i strpieť.
A predsa naňho čakalo výnimočné a až nečakane krásne životné obdobie. O ňom svoj nový film Taking Woodstock nakrútil oscarový režisér Ang Lee.
Viac o festivale si každý deň môžete prečítať v blogu Kristíny Kúdelovej priamo z Cannes.
Romantická predstava je v poriadkuTie časy vystihuje jedna tradičná otázka a jedna tradičná odpoveď. Spomínate si na Woodstock? Ak áno, znamená to, že ste tam neboli.
Vo svojej najväčšej kríze Elliot Tiber zaznamenal správu o zrušenom festivale vo Wallkill. Jeden z organizátorov bol jeho bývalý sused - Eliot mu zavolal, pozval ho na návštevu a ponúkol mu rozľahlú trávnatú plochu. A bývalý sused nad tou krásou žasol. Pochybný hotelík mimoriadne vyhovoval životnému štýlu hipisákov, preto v ňom hneď prenajal všetky izby.
Takže tam, kde sa normálne zmestilo tridsať hostí, keby o to nejakí mali záujem, sa zrazu chystalo ubytovať päťtisíc ľudí. Ďalších päťstotisíc stanovalo v jeho okolí. Teda, stanovalo. Rôznym spôsobom strávilo tri intenzívne dni pod heslom Hudba a mier.
Ang Lee do svojho filmu zamontoval niekoľko záberov, ktoré sa svojou estetikou podobajú na slávne dokumenty o Woodstocku. Ale je ich naozaj len zopár. A zábery, v ktorých by sa mihla Janis Joplin, Joan Baez alebo Ravi Shankar, tak také tam nie sú vôbec.
Po Vietname mierNie, toto naozaj nie je film o hudobnej udalosti. To by bolo pre Anga Leeho málo. Napokon, mnohí z toho veľkého davu sa ku koncertnému pódiu ani nedostali. A aj tak na Woodstocku boli, respektíve, nespomínajú si naň.
„Vtedy som žil ešte na Taiwane a sledoval som televízne správy. Vedel som, aká hudba sa tam hrá a že je to veľká udalosť," vraví Lee. „Dnes z nej zostala zidealizovaná a romantická predstava, a to je v poriadku. Pre mňa je však Woodstock predovšetkým symbolom nevinnosti, sily novej generácie, odporu proti establishmentu. Vidím v ňom volanie po slobode, tolerantnosti a vzájomnej úcte. Samozrejme, k Woodstocku patrí aj slogan Sex, drogy a rokenrol - pre mňa je však vedľajší."
Naposledy Ang Lee nakrútil Skrotenú horu a drámu z druhej svetovej vojny Láska, opatrnosť. Po nej zatúžil po niečom veselšom, takže Taking Woodstock je komédia. Nemá v sebe príchuť navyše - ani cynizmus, ani nostalgiu.
Cítiť z nej, že vojna vo Vietname bola ešte blízko a že sa mladým nechcelo zomierať. Chceli žiť v mieri, najmä v tom vnútornom. Ako Elliot Tiber.
Film o šťastíKým sa tento filmový príbeh skončí, prejde Eliot veľmi peknou premenou. Dospeje. Spozná sa. A ešte aj porozumie svojim rodičom, pochopí, že láska je niekedy oveľa všednejšia a nepríťažlivejšia, ako keď o nej heslovito rozpráva roztancovaný dav.
„Taking Woodstock je film o šťastí," zostručňuje Ang Lee.
