Gabin, vlastným menom Jean-Alexis Moncorgé, v sebe nezaprel elegantného a charizmatického Parížana narodeného na šírom bulvári. A to i napriek tomu, že sa veľkým oblúkom vyhýbal nablýskanej sláve a radšej sa samotársky túlal po lese. Jeden z najväčších hercov v dejinách filmu sa narodil pred 105 rokmi, 17. mája 1904.
Jean Gabin
Narodil sa 17. mája 1904 v Paríži.
Svoj prvý film nakrúca v roku 1928.
Po druhej svetovej vojne sa z neho stáva filmová ikona.
Zomrel 15. novembra 1976.
Sú herci, ktorí sa do svojich postáv neprevteľujú a za každých okolností hrajú výlučne sami seba. Presne k takým patril aj Gabin, odhliadnuc od toho, koľko rokov práve mal. Samozrejme, aj jeho herectvo sa vyvíjalo, no pri jeho charakteristike možno napísať, že keď hral detektíva, tak sa ním v skutočnosti nikdy nestal. Naopak, onen detektív sa stal Gabinom. A inak to nebolo ani pri postavách gangstrov, advokátov či aristokratov.
Z autodielne na pódiumNiektorí ľudia pôsobia, akoby sa narodili rovno do zrelého veku. Aj pri pohľade na Gabinov zovňajšok ťažko uveriť, že si svoju kariéru vyšliapaval ako mladík. Tento dojem ešte znásobuje fakt, že hercom vlastne ani nechcel byť a už od pätnástich pracoval ako betonár či robotník v autodielni snívajúci o tom, že raz bude riadiť lokomotívu.
Ako siedme a najmladšie dieťa operetných a muzikálových spevákov však veľmi dobre poznal kabaretné prostredie, a tak, keď ho otec v roku 1923 predstavil riaditeľovi známeho kabaretu Folies-Bergéres, rezignovane pristal na jeho ponuku. Hektický svet zábavy ho však príliš nemotivoval a neskôr dokonca podotkol: „Herectvo nie je zamestnaním pre muža, ale ľahko sa ním dajú zarobiť peniaze.“
Od otca následne prevzal pseudonym Gabin a napriek všetkej nechuti sa zahryzol do náročného povolania. V roku 1930 mu už ako úspešnému kabaretnému hercovi ponúkla kontrakt filmová spoločnosť Pathé-Nathan. V nasledujúcich piatich rokoch nakrútil takmer 20 filmov a pomaličky sa pretláčal do filmovej prvej ligy. Vďaka mužnej tvári a úspornej mimike sa stal miláčikom divákov, tvorcov, ale aj náročných filmových kritikov.
Vojnový hrdinaSpomedzi filmov predvojnovej éry Gabin výrazne zaujal v snímkach Pépé le Moko a Veľká ilúzia z roku 1937. O rok neskôr nakrútil podľa scenára kamaráta Jacqua Préverta svoj dovtedy azda najlepší film – Nábrežie hmiel. Príbeh vojaka dezertéra, ktorý stretáva v bare dievča v čiernej baretke, mal v sebe i čosi osudové. Gabin vo svojej filmovej partnerke spoznal svoju budúcu manželku Michelle. Neskôr sa oženil ešte dvakrát.
Vyťažený herec bol práve v najlepších rokoch svojej kariéry, keď mu do nej vstúpili nemeckí okupanti. V roku 1941 to v ťaživom ovzduší nevydržal a ako člen námornej pechoty ušiel do USA. Ako bezmocné dieťa sa ho tam ako prekladateľka, sprievodkyňa, druhá matka a neskôr aj partnerka zmocnila Marlene Dietrichová. Gabin síce v krajine nakrútil dva priemerné filmy, no na konci vojny sa ako dobrovoľník prihlásil do protifašistického odboja. Nalodil sa na krížnik Elorn smerujúci do Maroka, prežil tam ponorkový útok a cez Casablancu sa dostal až do tankovej divízie v Alsasku. Svoje poslanie zvládol a ďalej sa mohol venovať kinematografii.
Keď po skončení vojny nakrútil po boku Dietrichovej nie príliš podarený film Martin Roumagnac, rozhodol sa zmeniť svoj herecký prejav. Na rozdiel od predvojnových úloh živelného a vzdorujúceho mladého muža, našiel svoju polohu v stvárňovaní pokojných flegmatikov, ktorí navonok neprejavujú väčšie emócie. Zo svojej elegancie, citlivosti a ľudskosti však nestratil ani kúsok. Naopak, v priebehu 50. rokov, keď sa jeho tvár zaguľatila a vlasy zošediveli, tieto vlastnosti len prehĺbil.
Najslávnejšia éraV posledných dvadsiatich rokoch života prichádza najslávnejšia Gabinova éra. Práve toto obdobie jeho kariéry možno označiť za zásadné. Ako vyhľadávaná ikona spolupracoval prakticky s každým podstatnejším tvorcom francúzskej kinematografie a počet svojich filmov zvýšil na úctyhodnú stovku. Zahral si Jeana Valjeana v Bedároch, mimoriadne obľúbeného Tuláka Archimeda, spoločne s Delonom žiaril v komornom filme Dvaja muži v meste, vedľa Venturu sa predstavil ako šéf gangstrov v Sicílskom klane a po boku Funésa aj v typicky francúzskej bláznivej komédii Tetovaný. Azda najväčšie renomé si však vybudoval stvárnením precízneho komisára Maigreta v sérii príbehov podľa detektívok Julesa Simenona.
V súkromí sa Gabin publicity stránil a povráva sa, že jeho tri deti až do puberty netušili, že ich otec je slávnym hercom. O to s väčšou láskou choval na svojom statku v Normandii závodné kone. Krátko pred infarktom v novembri 1976 prikázal, aby bol ako niekdajší námorník pochovaný do mora. Urnu s jeho popolom tak vhodili do Atlantiku, niekoľko kilometrov od bretónskeho prístavu Brest.
