Ak neviete, ako von z krízy, skúste o radu poprosiť Erica Cantonu. Režisér Ken Loach si už jeho názory vypočul a aj vďaka nim nakrútil vydarenú komédiu o kamarátstve.
Eric Cantona dal veľa gólov, ale ani jeden z nich nepovažuje za najkrajší kúsok svojej kariéry. Najradšej si spomína na prihrávku, po ktorej dal gól jeho spoluhráč. „No ale čo keď sa netrafil?" pýtali sa ho režisér Ken Loach a jeho scenárista Paul Laverty. Cantona im odpovedal: „Vždy musíte veriť spoluhráčom."
Nechcete film o futbale?
Logická otázka by tiež bola: Čo robil francúzsky futbalista na stretnutí s anglickým režisérom? Nuž, Cantona je spoluvlastníkom produkčnej spoločnosti Why Not a myslel si, že by bolo dobré, keby niekto nakrútil film o futbale. On by vraj mohol porozprávať, ako vyzerá vzťah hráčov a ich fanúšikov. A pomyslel si, že Kena Loacha by to mohlo zaujímať.
No a naozaj, Kena Loacha to zaujalo a s Cantonom film nakrútil. Festivalové publikum v Cannes však videlo, že od pôvodnej predstavy sa trochu vzdialil. Pretože scenáristov zaujala najmä Cantonova odpoveď na otázku o najkrajšom momente kariéry. Takže na nej postavili svoj príbeh.
Uverte kamarátom
Film Looking for Eric je príbehom z Manchestru. Jeho hrdinom však nie je Eric Cantona, ale Eric Bishop. To je dvakrát rozvedený, päťdesiatročný, neúspešný muž, poštár a veľký futbalový fanúšik. Cantona sa zjaví až vo chvíli, keď už Bishop nevie, ako z krízy von. Ponúkne mu jointa a vedie s ním úprimné a intímne konverzácie. Stane sa vlastne jeho terapeutom, pretože má pripravené vždy nejaké múdre porekadlá a príslovia - akože na povzbudenie.
Cantona nebol žiadny suchár, autorom filmu dovolil, aby ho mierne zosmiešnili. „Rád si zo seba vystrelím, veď to je vlastne zbraň. Mám rád hravosť, a futbal i film sú predsa hrou tiež," vraví. Napokon, jeho úloha je v tomto filme veľmi pekná. Pretože to on Bishopovi poradí, aby sa so svojimi starosťami podelil a uveril, že jeho kamaráti sú rovnako skvelí ako futbalové idoly a že keď bude v ťažkostiach, na nich sa môže pokojne spoľahnúť.
Fanúšikovia, spojte sa!
Pred tromi rokmi Ken Loach v Cannes vyhral. Zlatú palmu dostal za drámu Vietor sa dvíha, v nej rozprával o bojoch za nezávislosť Írska. Napriek úspechu vo svete, doma na ňu priveľa divákov nenalákal. Vraví, že s komédiou Looking for Eric by to mohlo byť inak, lebo do kín pôjde na väčšom množstve kópií. „Je to film o spájaní, tak hádam sa aj pri ňom ľudia zhromaždia."
Spravili by veľmi dobre.
Dajte slovo Ericovi Cantonovi, rozrozpráva sa o umení.
Samozrejme, Eric Cantona nezaprie úplne, že je futbalistom. Na festival v Cannes však prišiel pekne v obleku a bolo pozoruhodné, ako si v čisto filmovej diskusii poradil. Asi bude treba brať vážne, že je odteraz filmárom. Minimálne on to tak berie.
Síce neuviedol bližšie dôvody, ale tvrdí, že bol vždy veľkým fanúšikom Piera Passoliniho. Od Kena Loacha nepozná len ten film, v ktorom hrá aj on, okrem neho vie vymenovať ešte aspoň desať ďalších. Spoluzakladal producentskú spoločnosť Why Not, a keby chcel niekto v budúcnosti obsadiť do svojho filmu jeho, môže mu ponúknuť aj svoje muzikantské schopnosti.
Lebo keď bol ešte futbalistom a deväť mesiacov nemohol pre priestupky hrať, naučil sa hrať na trúbke. Práve vo filme Looking For Eric ukázal, ako vie zahrať francúzsku hymnu.
Byť hercom, to je vlastne teraz jeho najväčšia túžba. Či má talent, to vraj nechá na posúdenie každému z nás.
A aby nám spresnil, čo tým myslí, pripája svoj postreh, tentoraz výtvarného umenia: „Na stene nikdy nevisí len jeden obraz. V jednom obraze je toľko obrazov, koľko ľudí sa naň podobá.“
