Pred rokom šiel v našich kinách film z prostredia ruskej mafie pôsobiacej v Londýne nazvaný Eastern Promises (r. David Cronenberg), ovenčený mnohými cenami.
Ešte viac ocenení a štyroch Oscarov získal režisér Martin Scorsese za film The Departed (u nás pod názvom Skrytá identita, 2006), ktorý sa odohráva v Bostone, v prostredí írskej mafie. Film bol inšpirovaný životným príbehom gangstra Jamesa „Whitney" Bulgera, ktorý na rozdiel od filmu spravodlivosti unikol a dodnes patrí medzi najhľadanejších zločincov v USA.
Niekoľko filmov bolo nakrútených o živote legendárneho newyorského mafiána Johna Gottiho, ktorého označujú za „posledného" krstného otca. Podľa spomienkovej knihy bývalého policajného agenta Josepha Pistoneho nakrútil režisér Mike Newell skvelý film Donnie Brasco (1997), v ktorom zažiaril Al Pacino v úlohe gangstra, zaúčajúceho nádejného príslušníka mafie.
A nemali by sme zabudnúť ani na Krstného otca (The Godfather, 1973), ktorý bol vraj inšpirovaný slávnym mafiánskym bossom Carlom Gambinom, gangstrom, ktorý nikdy osobne nevraždil a aj napriek tomu sa stal bossom všetkých bossov.
Najlepší film o mafii
Mnohé ankety a fanúšikovia však za najlepší mafiánsky film všetkých čias označujú dielo Martina Scorseseho nazvané Goodfellas (u nás Mafiáni, 1990). Našli sa dokonca kritici, ktorí tvrdia, že ide o najlepší film všetkých čias. Možno preháňajú, ale Goodfellas je naozaj mimoriadny film a vo filmografii Martina Scorseseho určite patrí medzi najlepšie, čo nakrútil.
Strhujúce tempo rozprávania, množstvo humorných situácií, ale aj veľmi brutálnych scén, skvelé herecké výkony a najmä príchuť autenticity, to všetko urobilo z tohto filmu nezabudnuteľné dielo, ktoré dodnes nikto neprekonal. Je pochopiteľné, že takýto film sa nedá vymyslieť za písacím stolom, ale musí byť inšpirovaný skutočnými udalosťami.
Koniec koncov, film aj je štylizovaný ako reálny životný príbeh, rozprávaný v prvej osobe a takmer všetky postavy majú reálnu „živú" predlohu a podaktoré dokonca aj svoje pôvodné mená. Hlavného hrdinu Henryho hral herec Ray Liotta. Živou predlohou bol skutočný mafián, ktorý sa volá Henry Hill a celý film vznikol podľa jeho spomienkovej knihy nazvanej Wiseguy.
Všetky scény, ktoré vo filme pôsobia ako prehnané alebo vymyslené, sú však postavené na skutočných udalostiach. Dej filmu sa končí v roku 1980 konštatovaním, že Henry Hill bol aj so svojou rodinou vzatý do programu na ochranu svedkov a žije na neznámom mieste v USA. Príbeh Henryho Hilla však pokračoval ďalej a jeho ďalšie životné osudy by pokojne mohli inšpirovať ďalší film.
Ako sa Henry stal mafiánom
Poďme však pekne od začiatku. Henry Hill sa narodil v roku 1943 a jeho meno vôbec neznie taliansky - jeho otec bol totiž Ír, matka Carmella však pochádzala zo sicílskej rodiny. Celá rodina (Henry mal ešte sedem súrodencov) žila v Brooklyne, v ulici, ktorú obývali Taliani, Židia a Íri.
Vo svojej knihe Hill označuje svoje detstvo za šťastné - aj napriek tomu, že žili chudobne a otec bol alkoholik, doma ich vždy čakala teplá večera a láskavá matka. Problémy mal so školou - ako hyperaktívne dieťa neustále vystrájal a okrem toho bol dyslektik, takže učeniu veľa nedal.
O to viac ho zaujímal život na ulici - priamo oproti domu, kde bývali, mal svoj hlavný stan šéf miestnej mafie Paul Vario: „Často sme ich celú noc s bratom pozorovali," hovorí Hill. „Pripadalo mi to ako lepší život. Bolo tam plno vzrušenia, veselosti, kadilakov a chlapov v oblekoch - obleky sme normálne videli len v nedeľu v kostole.
Kto v mojom susedstve mal kadilak? Kto nosil hodvábne košele? Kto mal sám pre seba dve nádherné ženské?"Stačilo prejsť cez ulicu a Henry sa ocitol v inom svete. Netrvalo dlho a už ako dvanásťročný vstúpil do služieb mafie - ponúkol sa, že im bude umývať ich drahé autá. Potom sa stal poslíčkom, vybavoval im telefonáty alebo nosil odkazy. Napokon sa úplne vykašľal na školu a pre mafiu začal pracovať na plný úväzok.
Paulie a Jimmy
V živote Henryho Hilla zásadnú úlohu zohrali dvaja muži. Prvým z nich bol Paul „Paulie" Vario, boss miestnej mafie, člen mafiánskej rodiny Lucchese, jednej z piatich, ktoré ovládali zločin v New Yorku. Henryho vzal pod svoju ochranu, označoval ho za svojho synovca, bral ho na schôdzky s inými mafiánmi a zaúčal ho remeslu.
„Paulie" patril do starej školy a Henry spomína: „Keď Paulie vošiel do nočného podniku, ľudia mu začali bozkávať prsteň. Bolo to neuveriteľné. Chlapi ako on robili všetko pre rešpekt, pre moc, ego. Nebolo to pre peniaze, pretože on ich mal tak strašne veľa, že ich ani nevedel spočítať.
Nevedel ich ani poriadne preprať, tak ich skrýval na rôznych miestach. Viem, že najmenej milión a pol mal skrytý v dome svojej matky. Mafiáni zo starej školy nevedeli svoje bohatstvo užívať a podaktorí celý život sedeli v jednej štvrti a nevytiahli päty z domu." Druhým dôležitým človekom v živote Henryho Hilla bol Jimmy „The Gent" Burke.
Vo filme Goodfellas vystupoval pod menom Jimmy Conway a hral ho Robert DeNiro. Burke bol tiež zločinec - pôvodom Ír, narodil sa prostitútke a otca nikdy nepoznal. Detstvo strávil v sirotincoch a vyrastal u rôznych pestúnov.
Jeden z nich zahynul za kurióznych okolností - počas šoférovania auta chcel trinásťročnému Jimmymu, sediacemu na zadnom sedadle, streliť facku, ten však uhol, pestún stratil kontrolu nad vozidlom, havaroval a zabil sa. Jimmy vyviazol so zraneniami, čo však neprekážalo pestúnovej manželke, ktorá ho, tiež zranená, začala mlátiť a bila ho dovtedy, dokiaľ neprišla záchranka.
Zlaté časy
Jimmy Burke sa vypracoval na šéfa skupiny Írov, ktorá sa zaoberala vraždami, pašovaním a najmä predajom kradnutého tovaru. Bol povestný svojou krutosťou, vďaka čomu ho rešpektovala aj talianska mafia, s ktorou sa delil o teritóriá.
Burke bol podľa Hilla rozdvojená osobnosť - na jednej strane bol krutým vrahom, ktorý pochovával mŕtvoly v pivnici baru, ktorý vlastnil a na druhej strane bol štedrým mecenášom, ktorý podporoval chudobné írske rodiny. Dvadsaťročnému Hillovi dohodil jeho prvý samostatný kšeft - obchod s pašovanými neokolkovanými cigaretami. Onedlho Hilla vtiahol aj do ďalších akcií.
Burke sa špecializoval na vykrádanie zásielok na letiskových termináloch. Vďaka sieti informátorov vždy vedel kedy a aká zásielka prišla lietadlom a kde ju budú vykladať. Potom už len stačilo prísť priamo na terminál alebo sledovať naložený kamión, na vhodnom mieste ho zastaviť, šoféra zmlátiť, tovar preložiť do vlastných áut a rýchlo ho odviezť priekupníkom. Pre Hilla to boli zlaté časy a jeho príjmy začali dosahovať výšku, o akej vždy len sníval.
Osudná Lufthansa
Až do roku 1980 žil Henry Hill ako každý bežný mafián - venoval sa šmeline, stávkovaniu, prevádzkoval vlastnú reštauráciu a obchodoval s drogami. Už v roku 1965 sa oženil s krásnou dievčinou zo slušnej židovskej rodiny - Karen Friedmanovou (vo filme ju hrala Lorraine Bracco), pre ktorú konvertoval na judaizmus a dal sa dokonca obrezať.
Párkrát si posedel vo väzení, narodili sa mu dve deti, striedal milenky a stal sa závislým od drog a alkoholu. V roku 1978 sa zúčastnil na akcii, ktorá sa jemu a celej mafiánskej partii stala osudnou. Od spoľahlivého informátora dostal tip, že na newyorskom letisku, na termináli spoločnosti Lufthansa, budú v trezore uložené peniaze, ktoré americkí turisti pomíňali v Nemecku.
Šlo o veľkú sumu a Hill túto správu prihral Jimmymu Burkeovi, ktorý naplánoval akciu, vybral ľudí, 11. decembra 1978 terminál prepadol a odniesol si slušnú korisť - 5 miliónov dolárov v hotovosti a 800 miliónov v šperkoch. Z „lúpeže Lufthansa" sa tak stala najväčšia lúpež v dejinách USA a polícia a FBI rozbehli horúčkovité pátranie.
Hill píše: „Všetci vedeli, kto lúpež urobil, pretože terminál patril do rajónu Paula Varia a bez jeho súhlasu tam neprebehla ani myš. Takže bolo len otázkou času, kedy federáli niekoho pritlačia a on začne hovoriť." Jimmy Burke sa vyľakal a začal odstraňovať svedkov - priamych účastníkov prepadu, informátorov a pre istotu aj ich manželky či milenky. Celkovo dal zlikvidovať trinásť ľudí, s tichým súhlasom Paula Varia.
Henry Hill sa cítil bezpečne, pretože do lúpeže nebol priamo zainteresovaný a spokojne sa venoval svojmu obchodu s drogami, ktorý mu vynášal viac ako dosť. Netušil, že ho na každom kroku sleduje FBI, že ho neustále odpočúvajú a zbierajú naňho dôkazy. Napokon ho agenti FBI navštívili doma a ukázali mu fotografie mŕtvol, ktoré mal na svedomí Burke - všetko to boli ľudia, ktorých Hill poznal a časť z nich patrila medzi jeho priateľov.
„Si na rade," povedali mu agenti. Hill ich vysmial a vyhodil. Keď si však všetko zrátal, pochopil, že je posledným žijúcim človekom, ktorý o lúpeži niečo vedel a začal sa báť. Pol roka žil v nesmiernom napätí a čakal, kedy ho Burke dá dole. Napokon ho „zachránila" polícia - v apríli 1980 ho zatkla a obvinila z predaja drog. Hill si mohol vybrať - buď bude spolupracovať a svedčiť, alebo dostane doživotie a jeho manželka a deti zostanú napospas Burkemu a jeho ľuďom.
Chránený svedok
Na tomto mieste sa film Goodfellas končí - Hill si vybral druhú možnosť a po dohode s manželkou prijal ponuku a vstúpil do programu na ochranu svedkov. Z váženého, bohatého a rešpektovaného mafiána sa stal „nikým". Zo dňa na deň ho polícia aj s manželkou a deťmi odviezla na prísne utajené miesto, pričom si mohli vziať len zopár vecí.
Hill, ako vášnivý kuchár, si vzal všetky svoje obľúbené hrnce, panvice a kastróly, Karen zopár kožuchov a šperkov, deti papagája a psa. Spoločne začali nový život v neustálej spoločnosti piatich agentov FBI, ktorí sa im mali starať o ochranu dovtedy, kým Henry bude dennodenne dochádzať do špeciálnej budovy FBI, v ktorej prebiehali výsluchy.
Hill predstavoval pre FBI poklad - vyznačoval sa jednou mimoriadnou vlastnosťou, typickou pre členov mafie - mal fenomenálnu pamäť. Žiadny mafián si z bezpečnostných dôvodov nepíše denník, nevlastní žiadny diár či poznámkový blok a okamžite likviduje všetky písomnosti. Všetko si musí pamätať.
Polícia sa s podobnými prípadmi stretla už viackrát - v tridsiatych rokoch to bol mafiánsky nájomný vrah Abe „Kid Twist" Reles, ktorý dokázal polícii do detailu opísať desiatky vrážd, pričom si pamätal i konkrétne mená, spôsob vraždy a miesta, kde mŕtvoly zahrabali.
Neskôr podobne detailne vypovedal aj Joseph Valachi, ďalší mafián, ktorý porušil zásadu mlčania. Henry Hill bol mimoriadne nadaný rozprávač - celé dni dokázal polícii rozprávať nekonečné množstvo mafiánskych historiek, pri ktorých sa všetci bavili, ale pred súdom boli nepoužiteľné.
Keď to však bolo potrebné a vyšetrovatelia už stratili trpezlivosť, Hill si odrazu „spomenul" na množstvo faktov a udalostí z pozadia rôznych zločinov. Vďaka tomu sa v priebehu niekoľkých rokov dostalo pred súd a bolo úspešne poslaných do väzenia vyše päťdesiat mafiánov - od malých až po veľké ryby.
Tými najväčšími boli, samozrejme, Hillovi starí kumpáni a tútori - Paul Vario, ktorý dostal doživotie a zomrel vo väzení v roku 1988 vo veku 73 rokov a Jimmy Burke, ktorý skončil rovnako a zomrel vo väzení na rakovinu v roku 1996.
Iný život
Po takmer roku bývania v prenajatých bytoch a hoteloch v spoločnosti agentov FBI usúdila, že Henry je zrelý na samostatný život. Vybavili mu novú identitu (dali mu meno Peter Haines) a presťahovali ho aj s celou rodinou do okrajovej štvrte mesta Omaha v štáte Nebraska.
Hill zažil šok: „Celý život som žil na východnom pobreží a v New Yorku. Odrazu som sa ocitol v štáte, kde boli len ohromné lány kukuričných polí, nad ktorými visela obrovitánska obloha, ktorú nezacláňali žiadne výškové budovy. Nebolo tam žiadne metro, žiadne kluby, žiadny hluk, nič, len rovina a stáda kráv. Cítil som sa ako Eskimák v Miami na Floride. Hrôza."
Zmenou prostredia najviac trpela manželka Karen. Zvyknutá na rušný spoločenský život a bez kontaktu na rodinu v New Yorku sa cítila izolovaná a opustená. Ledva si rodina zvykla a našla nových známych, opäť prišlo sťahovanie - FBI sa dozvedela, že Jimmy Burke dokázal aj z väzenia vypátrať, kde Henry žije a vydal príkaz na jeho likvidáciu.
Hillovci sa sťahovali do mesta Indenpedence v Kentucky a Henry dostal meno Marty Lewis. Hill: „Kentucky bolo peklo na zemi. Všetci tam žujú tabak a pľujú ho na zem a hovoria takým ťažkým prízvukom, že som im skoro nerozumel. Boli sme zrejme jediná židovská rodina v okruhu dvetisíc kilometrov. Židia v Kentucky to je skoro ako Marťania na Zemi."
Rodinný život sa Henrymu začal sypať ako domček z kariet - aj pre jeho časté pitie, milenky a neustále cestovanie pre svedectvá. Okrem toho niekoľkokrát porušil podmienky programu ochrany svedkov, medzi ktoré patril zákaz kontaktu s rodinou a najmä bezúhonný život - Henry pil a potom šoféroval opitý a najmä bral rôzne drogy. Finančne začal byť na tom dosť zle a hľadal akúkoľvek možnosť, ako zarobiť peniaze.
Wiseguy
Nádej Henrymu svitla, keď dostal ponuku na napísanie životopisnej knihy. Vydavateľstvo Simon & Schuster mu ponúklo na spoluprácu päť spisovateľov a Henry si neomylne vybral toho najlepšieho - volal sa Nicholas Pileggi a mal plno skúseností s písaním o mafii pre špičkové časopisy.
Hill sa s ním konšpiračne stretol a dohodli si spôsob spolupráce - telefonáty každé ráno. Je pochopiteľné, že dyslektik Hill, ktorý za celý život venoval čítaniu kníh „menej času ako Paul Vario státiu v rade na zemiaky", nebol schopný napísať nič. Bol však skvelým rozprávačom, čo Pileggimu stačilo - Hillove telefonáty si nahrával, prepisoval a prerábal na dramatický text.
Keď kniha pod názvom Wiseguy konečne v roku 1986 vyšla, stal sa z nej obrovský bestseller a honorár za ňu na istý čas zalepil všetky Hillove finančné problémy. Úspech knihy naštartoval aj jej filmovú verziu.
V roku 1989 Hill podpísal zmluvu za 480-tisíc dolárov a úzko spolupracoval s režisérom Scorsesem a najmä predstaviteľom Jimmyho Burkea Robertom DeNirom, ktorého zaujímal každý detail z mafiánskeho života.
Ray Liotta, ktorý hral samotného Hilla, zvolil iný postup - odmietol sa s ním stretnúť, aby nebol ovplyvnený jeho osobnosťou a charakter postavy budoval len na základe knihy a scenára. Jeho výkon je však veľmi presvedčivý, čo napokon uznal aj sám Hill.
Dnes
Hyperaktívny a akčný Henry Hill však nevydržal sedieť na zadku a vyrábal si ďalšie problémy. V roku 1989 sa definitívne rozviedol s Karen a našiel si novú manželku. Medzitým bol na odvykacej liečbe a zároveň oficiálne vystúpil z programu na ochranu svedkov.
Polícia a FBI si vydýchli, pretože ho večne ťahali z problémov s drogami a alkoholom. Ako vo väzeniach postupne zomierali mafiáni, ktorých tam Hill dostal, postupne zbieral odvahu a čoraz viac sa ukazoval na verejnosti, poskytoval rozhovory a párkrát vystúpil v rôznych televíznych programoch.
Zároveň si tiež niekoľko ráz na pár mesiacov posedel vo väzení, väčšinou opäť za drogy (už bral len „ľahšie") a alkoholické výtržnosti. V novom tisícročí si otvoril reštauráciu, v ktorej sám varil, opäť sa rozviedol a dnes patrí medzi obľúbené figúrky v meste Malibu v Kalifornii.
Bývalého najstráženejšieho a zároveň najhľadanejšieho svedka FBI proti mafii môžete pokojne stretnúť na ulici a študenti o ňom dokonca nakrútili film, ktorý si môžete pozrieť na YouTube. Henry Hill žil tridsať rokov ako mafián, potom bol zradcom a štvancom a napokon na tom aj celkom pekne zarobil. Tomu sa povie pestrý život.
Zdroj: Henry Hill, Gus Russo - Gangsteři a mafiáni na útěku (Gangsters and Goodfellas), vyd. D-Consult, Praha 2005
