Pedro Almodóvar hovorí celkom priamo: „Keby mi chcel niekto zasiahnuť do filmu a nedovolí mi ho dokončiť, zabil by som ho." Pred novinármi v Cannes nevytiahol túto tému len tak. Tohto problému sa zľahka dotkol v novom filme Los abrazos rotos (Rozbité objatia). Aj v ňom je hlavnou mužskou postavou režisér. A on sa o premiére svojho filmu dozvie z novín. Dokonca sa dočíta, že spravil dobre, keď naň neprišiel, lebo to bola veľká hanba.
K strihaniu vlastnej verzie sa nakoniec dostal, ale až po rokoch. Medzitým sa musel vyrovnať so smrťou svojej lásky a dostať chuť znovu žiť.
Pripravený na všetko
S ničím novým sa Almodóvar neukázal. Znovu len rozvíja spletité príbehy niekoľkých ľudí a sugestívne rozpráva o ich minulosti. Je zrejmé, že bol vždy citlivý a že ho opečiatkovalo všetko, čo sa mu v živote stalo. Možno mal strach, keď sa k tomu bolo treba vrátiť, ale pri písaní scenárov inú cestu nevidel.
Preto na ňu púšťa aj svoje postavy a rovnakú úlohu dáva aj hercom. „Asi mi to nebudete veriť, ale stále zostávam hanblivým človekom," hovorí. „Napriek tomu som pri nakrúcaní pripravený zahrať všetky úlohy, ak mi náhodou nejaký herec nerozumie. Dokonca mám už za sebou aj jednu sexuálnu scénu."
Každý film treba dokončiť
Zajtra Pedro Almodóvar z Cannes odíde. Vraj preto, aby nebudil dojem, že čaká na cenu. V nedeľu sa však veľmi ochotne vráti, ak mu budú chcieť dať cenu za réžiu alebo za scenár (ako pred tromi rokmi, keď súťažil s filmom Volver). Priznanie, že by sa z ceny tešil, sa k nemu vlastne veľmi hodí. Na festivale v Cannes patrí medzi tú skupinu režisérov, čo ponúkajú presne toto. Teda úprimnosť. Preňho je film oveľa viac ako zamestnanie, pri ňom to cítite, že vás neklame.
Preto sa aj hrdina z Rozbitých objatí vracia k dávno zabudnutému filmu. „Film vylepšuje naše životy. Je veľa vecí, čo nám nevychádzajú - vo filme sa však môžu napraviť," hovorí. „Každý film teda treba dokončiť, nech by ste boli v akomkoľvek zdravotnom rozpoložení."
Úplne sa stotožňuje s Johnom Hustonom, lebo ten svoje posledné dielo dokončil na vozíku a pripojený na prístroje. Možno je to prehnané porovnávať sa s takým extrémnym prípadom. Ale nech. Almodóvar nechce rozprávať o filme vždy len rozumne. Hovorí: „Film je pre mňa nevysvetliteľná vášeň."
