Mám čudný vizuálny vkus. Milujem Banksyho a Mondriana, Maleviča a Jana van Eycka. Viem, čudná zmes eklektiky. Možno aj preto som sa vybral do Mirbachovho paláca Galérie mesta Bratislavy na Čapka a jeho Tajomstvá obrazov.
Hej, na toho zo Psíčka a mačičky, nie toho s robotmi. Aj keď kubizmus s pár výnimkami príliš nemusím a aj niektoré fauvistické hry s farbami považujem trošku za smiešne. Čapek ma však milo prekvapil. Tie známejšie obrazy ma nudili, ale intímnejšie kresby načrtnuté pár ťahmi, doplnené „vodovkovými“ farebnými plochami, priťahovali oči svojou bezprostrednosťou a nábojom. Rovnako obdobie, keď maľoval „ako“ dieťa.
Škoda len hryzúceho pocitu, ktorého som sa na konci výstavy nemohol zbaviť, že Čapek trošku kopíroval a že keby sa možno dožil komunizmu, tak skončí pri nadšených oslavách pracujúceho ľudu. Bohužiaľ, debilní sociálni inžinieri ho zavraždili v koncentračnom tábore.
