CANNES. Z reproduktorov hrala hudba z Pulp Fiction a z okien a balkónov radostne vykrikovali filmoví fanúšikovia. Tarantinovi fanúšikovia. Po červenom koberci už vystupovali hostia, v kine sa hrali The Inglourious Basterds.
Bola streda večer a Quentin Tarantino už vedel, že jeho film nemôže dopadnúť zle. Pretože novinári ho na raňajšej projekcii prijali.
To má vlastne Tarantino na festivale v Cannes veľmi rád. Vstávanie na pol deviatu sa mu pozdáva oveľa viac ako vyčkávanie do obeda, na čo sú vraj zvyknutí v New Yorku akebo Los Angeles. On si preto mohol dať na obed už aj šampanské, a to rovno pred novinármi na tlačovej konferencii. Uvoľnení a šťastní boli i herci, každú chvíľu jeden z nich vstal a prišiel ho pobozkať.
Operácia KinoThe Inglourious Basterds už raz v kine boli, v roku 1978 ich nakrútil Talian Enzo Castellari. No pozor, Tarantino nerobil jeho remake, práva kupoval len na názov filmu. V jeho príbehu ide po Nemcoch skupina amerických Židov – a je na to sama. Svoj plán má aj mladá majiteľka parížskeho kina, kde sa práve chystá slávnostná premiéra nemeckého filmu Pýcha národa. Na tej premiére má byť Hitler, Goebbels, a aj mimoriadne aktívny poručík Landa.
Samotné premietanie je jedna z najlepších scén filmu, Tarantino v nej veľkolepo inscenuje „židovskú pomstu“. Je v nej niekoľko nečakaných poínt, pretože ani jedna postava nie je ľahko čitateľná a nakoniec sa ukáže, že každá z nich ma pripravený aj nejaký plán B.
Film Pýcha národa nakrútil Tarantino rovnako poctivo ako všetko ostatné. V zostrihu trvá sedem minút, ale kompletnejší by sa mal objaviť ako bonus na DVD. Mimochodom, poznáte meno jeho hlavného hrdinu, nemeckého vojaka Fredericka Zollera? Samozrejme, že nie. Ale hoci je to vymyslená postava, on vlastne spôsobí koniec druhej svetovej vojny. On a jeho film. „Páči sa mi myšlienka, že kino a film môžu zmenit dejiny,“ hovorí Tarantino.
Buď palma, alebo ničQuentin Tarantino je samostatným filmovým žánrom, preto je celkom prirodzené, že The Inglourious Basterds nie sú takým filmom o druhej svetovej vojne, ako by sme si v prvom momente vedeli predstaviť. A to nielen preto, že nie je historicky presný. Je to vojnový film, western i spaghetti western naraz.
Na chodbách festivalového paláca sa o ňom ešte stále veľa hovorí, raz počuť, že je skvelý, inokedy zas, že je na Tarantina slabý. Ukázalo sa to aj v súťažných rebríčkoch – niektoré noviny by mu dali Zlatú palmu, iné ani bod.
Ľahšie sa dá zhodnúť na tom, ze Christopher Waltz je v úlohe nadpriemerne bystrého a jazykovo zdatného poručíka Landu výborný. Brad Pitt i Daniel Bruhl sú pri ňom len dobrí.
Našiel sa pritom len na poslednú chvíľu, pretože Tarantino nevedel nájsť takého herca, ktorý by dokázal hrať bez problémov v nemeckom, vo francúzskom, v talianskom i anglickom jazyku. Dnes dokonca tvrdí, že keby Waltza nebolo, nebolo by ani filmu. „Síce som veľmi trpel, ale naozaj som bol rozhodnutý, že sa nakrúcania vzdám. Zo scenára The Inglourious Basterds by som spravil len román.“
