BRATISLAVA, BUDAPEŠŤ. Do 1. júna je ešte možné si v budapeštianskom národnom múzeu pozrieť výstavu Zlaté poklady Skýtov - www.mnm.hu.
Expozícia naväzuje na v posledných rokoch v Európe veľmi silný záujem o týchto indoeurópskych kočovníkov, ktorí v čase od 8. do 3. storočia pred našim letopočtom ovládali eurázijské stepi a vytvorili kultúru, životný štýl a spôsob boja, na ktoré ďalších dvetisíc rokov naväzovali ostatné kočovné etniká prichádzajúce z vnútra Ázie až do strednej Európy.
Antickí autori vrátane Hérodota Skýtov popisujú ako najspravodlivejší a najstatočnejší národ na svete, ktorých nedokázali poraziť ani Peržania a Alexander Macedónsky. V radoch Skýtov často bojovali aj ženy, čo mohlo viesť k vzniku mýtu o Amazonkách.
Priam do módy prišli Skýti najmä potom, ako sa stali známymi bohaté zlaté poklady, ktoré so svojimi vládcami pochovali do mohutných mohylových hrobov zvaných kurgany.
(Podobná výstava ako v Budapešti prebieha aj v Rakúsku.)
Tieto hlinené pyramídy, na stepi dodnes slúžia ako orientačné body. Najznámejšie kurgany sa nachádzajú v oblasti na sever od Čierneho mora. Kurgan Oguz na dolnom toku Dnepru bol napríklad vysoký 21 metrov a mal priemer 110 metrov. Najznámejšie kurgany sa nachádzajú v oblasti na sever od Čierneho mora.
Skýtsky vplyv však siahal výrazne ďalej, niekoľko storočí sa prejavoval aj na území Karpatskej kotliny. Vrátane dnešného Slovenska, kde sa pamiatky skýtskej kultúry našli napríklad v Chotíne, Senci, Modranoch či Rimavskej Sobote.
Archeológovia a historici sa sporia o to, či išlo naozaj priamu o prítomnosť Skýtov na našom území, alebo tunajšie obyvateľstvo len z východu prevzalo prvky skýtskej kultúry. V prvom prípade by boli Skýti najstaršou skupinou s vlastným etnickým názvom, ktorá žila na území dnešného Slovenska. Dokonca ešte pred Keltmi.
Kurgan.
FOTO SME - TIBOR SOMOGYI
