Článok pokračuje pod video reklamou
To, čo by mu doma trvalo mesiace, vybavil v Cannes za pár dní. Dokumentarista Peter Kerekes si tunašiel produkčných partnerov pre svoj nový film o kozmonautoch.
Cestou v lietadle ešte dolaďoval projekt na nový dokument. Ale potom stačilo len pár dní v Cannes a už Peter Kerekes vedel, kto by film mohol koprodukovať.
Robiť si reklamu
Nášmu režisérovi sa stalo presne to, čo minulý rok jeho kolegovi a priateľovi Markovi Škopovi. Festival v Cannes ho zaradil medzi dvadsať perspektívnych filmárov, oficiálne ho predstavoval s prívlastkom „producer on the move", teda producent v pohybe. Jeho fotka a niekoľko viet o ňom vyšli v časopisoch Variety aj Screen.
„Sám na seba by som si takú reklamu nevedel robiť, pripadalo mi to trochu trápne, keď som sa objavoval ako reklamný produkt," hovorí pre SME Peter Kerekes. „Potom som však zistil, že to na ľudí naozaj účinkuje, že si vás zapamätajú. Normálne k vám producenti pristupujú s istou nedôverou, pretože ich denne oslovuje milión ľudí. Lenže účastník akcie Producer on the move je pre nich dôveryhodný partner."
Nie všetci leteli
Samozrejme, Petrovi pomohlo aj to, že jeho posledný film Ako sa varia dejiny dostal nedávno cenu poroty na festivale Hotdocs v Toronte. A rýchlo očarila aj jeho nová téma. „Budem nakrúcať o kozmonautoch. Ale nie tých, čo do vesmíru leteli. Pretože viete, na každý let sa vždy chystajú dvaja. No a jeden zostane na zemi, ako náhradník, ktorého nebolo treba," vysvetľuje mladý režisér. „Videl som, že to producentov zaujalo, veď každý sme aspoň raz zažili situáciu, keď sme boli len tým druhým. Zároveň som náročnosť projektu mohol obhájiť svojimi kuchármi. Aj film Ako sa robili dejiny som nakrúcal vo viacerých krajinách, takže videli, že dokáže taký náročný projekt produkovať."
Peter Kerekes vraví, že teraz ani tak veľmi nehľadal bohatého spoluproducenta, ale skôr producenta, ktorý by už mal skúsenosť s nakrúcaním v Spojených štátoch. Nakoniec si najviac porozumel s kolegom z Írska a Estónska. Ak by pritom nenašiel žiadneho írskeho ani estónskeho kozmonauta, nebude to problém.
Hovorí: „Ak ma podporí írsky fond, neznamená to, že budem musieť ísť nakrúcať do Írska. Ráta sa s tým, že inokedy zas írsky film podporí aj slovenský fond. Takto sa už dnes v Európe bežne uvažuje, a dúfam, že si na to viac zvykneme aj my. Môžeme síce ponúknuť menej, oveľa viac však môžeme získať."
Musí sa vrátiť
V Cannes sa koproducentské dohody robia väčšinou na spoločných obedoch a večerách, bolo ich tak veľa, že Peter Kerekes nemal čas ísť ani do kina. „Ak je niekto zvyknutý na to, že prísne dodržiava pevne naplánovaný program, Cannes je pre neho miestom na infarkt," hovorí. „Lenže ak sa vám tam podarí uvoľniť, môže vás priviesť aj k nečakaným stretnutiam. Niekto, kto robí niečo úplne iné ako vy a vy si myslíte, že s ním strácate čas, vás nakoniec môže zoznámiť s niekým dôležitým."
Hoci teda spočiatku aj tak trochu pochyboval, čo sa mu podarí na „snobskom festivale", nakoniec odchádzal nadšený. „Za štyri dni som dohodol to, čo by mi doma trvalo mesiace. Takto o rok vám potvrdím, či som mal naozaj dobrý dojem. Ale to, že sa do Cannes o rok vrátim, viem už teraz."
