Škótka Carol Ann Duffy nedávno dostala významné ocenenie Poet Laureate. Vo vyše štyristoročnej histórii tohto britského ocenenia ide o prvú ženu. Tento fakt vypovedá o nehorázne nekorektnej a ženy prehliadajúcej (nielen) kultúrnej histórii, iste je potešiteľné postupné „naprávanie" rodovo necitlivého prístupu.
To, že ide o ocenenú ženu a bisexuálku, by, samozrejme, nebolo významné, keby nepísala také kvalitné texty ako Duffy, ktorá je pritom jednou z mnohých výrazných, no v panujúcom diskurze nevýrazne zastúpených žien.
Kvalitne preložený výber zbierky Uchvátená nás zavádza do labyrintu lásky vo všetkých jej podobách. Hrdinka prežíva vášeň, očarenie, opojné presvecovanie všednosti a dočasné zakrývanie smrti, do tela tej druhej sa vnárajúcu odovzdanosť, ale aj nestriedme utápanie a strácanie sa v partnerke.
Tá hrdinku najskôr mäkko zrkadlí, neskôr odstredivo opája, nakoniec opúšťa.
Nie je na tom nič výnimočné, takmer všetci a všetky sme to zažili. Málokto však dokáže túto skúsenosť pretransformovať do úprimných a súčasne nesentimentálnych veršov. Básne sú pritom nasiaknuté pátosom a emóciami, chvíľami hrozí pád do jamy plnej neschopnejších autorov.
Duffy má však schopnosť vyvážiť emocionálny impulz jeho triezvym myšlienkovým rozvitím, zapojením prírodno-rozprávkovej metaforiky do vecnejších súvislostí a kontextovým zjemňovaním niektorých klišéovitých hrán ich temnejšími veršovými „spoluhráčmi" a pôsobivou obraznosťou: „Uč sa (...) od mŕtvej volavky oplakanej zhromaždením múch."
Funkčná je aj striedmosť v dávkovaní metafor a „vyznaní" či postupné vkrádanie chladivých tónov do láskou prežiarenej prítomnosti: „Potom sa šero privinie k dobytku, / k ich siluetám / jednoduchým ako viera."
Tie nám bránia v povrchnej a bezproblémovej spoluúčasti na hrdinkinom šťastí, pretože vytvárajú zaujímavý scudzovací efekt, ktorý zafunguje naplno pri druhom čítaní knižky. Vtedy, s konfrontačným vedomím horkého konca, sme o to silnejšie zasahovaní hrdinkiným iluzívnym, hoci vyrovnaným a nehysterickým (nielen my, ale aj autorka vie, ako sa to skončí) opájaním momentálne hrejivými okamihmi.
Efektívne sú aj naznačené (zdanlivo rušivé) civilnejšie tóny. Práve tie jednak prehlbujú abstraktný rozmer lásky o jeho konkrétne zasadenie do každodenného života, jednak držia verše pokope. Bránia im vo falošnom strácaní sa v „rozpustených vlasoch poletujúcich vo vetre" i v rozliatí v gýčovitých potokoch sĺz: „Alebo keď si preč či v práci, / rada myslím na tvoje dlane, keď si odpiješ."
Považujem za prínosné, že na stereotypmi ešte stále prerastenom Slovensku sa objavili kvalitné lesbické ľúbostné verše.
Recenzia / kniha
Carol Ann Duffy: Uchvátená.
OZ Slniečkovo, Prešov.
Preklad Ján Gavura.
Autor: Derek Rebro
