Divadelný festival v Zlíne sa špecializuje na prvé uvedenia hier.
ZLÍN, BRATISLAVA. Až na výnimky niektorých zabudnutých starších textov ide v Zlíne na festivale Setkání / Stretnutie o novú drámu. Už samotný výber neovereného textu je istým spôsobom politikum, ak sa k tomu pridá aj politická téma, môže vzniknúť agitka.
Ale našťastie aj silné, aktuálne divadlo.
Zrýchlený tep dejín
Divadlo Feste z Brna uvádza od minulého roku v Redute brnianskeho Národného divadla hru / nehru Osemdesiatdeväť (Trenažér jednej revolúcie). Mesiace krátko pred revolúciou a po nej sledujeme cez príbeh mladého páru túžiaceho po bežných veciach - byte a zamestnaní. On je duševným disidentom, ktorý sa odmieta zapájať. Ona si nemyslí, že bežní ľudia tvoria dejiny.
Chce sa prispôsobiť, tak ako to robí ich kamarátka, funkcionárka, ktorá sa následne perfektne prispôsobila aj podnikaniu. Máloktorá súčasná hra ukazuje tak nebanálne, že „aktívni" zo socializmu stále majú aj v novom režime v hrsti tých menej šikovných.
Druhá línia predstavenia je dejinotvorná. Klaunský sprievodca dodáva predstaveniu, kde sa z divákov podchvíľou stávajú herci, ráz akoby spontánneho karnevalu, ktorého režiséri však zostávajú utajení.
Mladí tvorcovia vychádzali aj z knihy Vladimíra Hanzela Zrýchlený tep dejín, v ktorej sú autentické zápisy z rokovaní rozhodujúcich politických síl po novembri 1989. Divákom rozdajú úlohy vtedajších aktérov. Pri jednom z predstavení si vraj hrať Havla vyskúšal aj sám Havel.
Čečenské čierne vdovy
Aj z produkcie Činoherného štúdia v Ústí nad Labem išli zimomriavky. Hra NordOst o útoku na moskovské divadlo Na Dubrovke z roku 2002 mala premiéru v roku 2006 v Štokholme. Jej autor, Nemec Torsten Buchsteiner začínal ako herec, asi preto dokázal monológy troch žien napísať s takou umeleckou silou.
Príbeh čečenskej čiernej vdovy, ktorú k terorizmu doviedlo absolútne zúfalstvo, sa prelína s príbehom bežnej ruskej matky. Tá na predstavenie privedie svoju dcéru túžiacu po kariére baletky. Do tretice sledujeme príbeh lekárky, ktorá čaká pri zátarasoch pred divadlom na svoju matku a dcéru, ktoré sú vo vnútri.
Tieto osudy nemôžu celkom kopírovať život, ale snažia sa maximálne o hodnovernosť. Na scéne nebolo nič, len tento hrôzostrašný príbeh, ktorý sa divákom pri sugestívnom prejave herečiek odvíja pred očami. Zatrpknutnými čiernymi vdovami sa nakoniec stávajú všetky tri ženy.
Politickou bola aj story Charlie vo svetle modernej doby v podaní domáceho zlínskeho divadla. Inscenátori zdôraznili predovšetkým Chaplinovo sklamanie z Ameriky a jeho umelecké boje proti vlastným klišé.
Početná slovenská účasť
Slovenská účasť bola aj na tomto 14. ročníku festivale početná. Slovenské národné divadlo ponúklo Havlovo Odchádzanie, Viera, láska, nádej Ödöna von Horvátha prišla z DJZ Prešov, Amerika II Biljany Srbljanovič z DJGT Zvolen, surreálny Dobropis Blaha Uhlára z rusínskeho DAD Prešov, Temne lákavý svet Händla Klausa z Divadla Jána Palárika v Trnave a Niekto to rád slovenské z Radošinského naivného divadla.
Zlínsky festival podobne ako nová dráma ukázal, že „nový" nemusí byť u dramatických textov synonymom „zlého", niečo, čo divadlá uvedú raz za desaťročie v rámci povinnej jazdy.
