Prehliadka diel od 60. rokov po dnešok ukazuje, že geometrické obrazy nie sú protikladom ku konceptuálnym dielam.
BRATISLAVA. O tom, že aj statické obrazy sa hýbu, dokáže presvedčiť výstava Juraja Bartusza v bratislavskej Galérii Z. Autor na nej totiž predstavuje tvorbu, pre ktorú je typický príklon ku geometrii a jej tendenciám.
Záznamy z netradičných akcií, performance a konceptuálnych diel, ktoré charakterizujú podstatnú časť jeho tvorby, by sme tu teda až na jednu fotodokumentáciu hľadali márne.
Pochopiť geometriu
Bartuszova výstava s príhodným názvom Pulzujúca geometria je totiž súčasťou cyklu geometrických a konštruktivistických expozícií, ktorý odštartovala Galéria Z v spolupráci s Galériou GiK začiatkom februára tohto roku.
Ide o sériu výstav, ktorá sa dá možno nazvať až odvážnym počinom. Geometria v umení totiž nie je ani zďaleka prijímaná masovo.
No práve vďaka týmto výstavám jednotlivých autorov sa geometria približuje divákom a poodhaľuje akúsi svoju zdanlivú neprístupnosť.
Protiklady neexistujú
Bartuszove obrazy, sochy a reliéfy používajúce jazyk geometrie paradoxne potvrdzujú i to, že túto časť umelcovej tvorby nemožno označovať za protikladnú k jeho konceptuálnym dielam.
Svedčí o tom napríklad séria malieb visiacich vo vstupnej miestnosti galérie, ktoré vznikli údermi dosiek na papier, kolekcia bizarných farebných kozmických hláv či tehla v tuhnúcej sadre.
Z geometrickej línie autorovej tvorby istotne vybočuje aj jediný vystavený záznam z performance nazvaný Konzumný tanec z roku 2000.
Posun v čase od 60. rokov po dnešok
Zaujímavé je tiež sledovať posun a vývoj umelcovej tvorby v čase, od šesťdesiatych rokov až po dnešok. Napríklad na vystavených reliéfoch môžeme vidieť, ako autor postupne prechádzal od ťažších materiálov, plastu, hliníka, dreva, k ľahkému a jemnejšiemu papieru. Napriek jemnosti tohto materiálu počuť však aj z papierových reliéfov ozveny živého pulzu geometrie.
Po prierezovej výstave Juraja Bartusza, ktorá v Galérii Z v Zichyho paláci potrvá do 14. júna, bude cyklus geometricko-konštruktivistických výstav pokračovať v septembri predstavením tvorby Viktora Hulíka a neskôr Eduarda Ovčáčka.
