Štyritisíc pivných prepraviek, 700 slamených balíkov, 10 m3 obyčajných dosiek , 60 OSB dosiek, 120 starých železničných podvalov, 12metrový lodný kontajner, 2 tatrovky ílovitej hliny, 10tisíc klincov, 1 km závitových tyčí, tisíc matíc, spojok a podložiek, 1500 vrutov do dreva, 1 tatrovka štrku na vyrovnanie terénu, 1 dodávka odpadových odrezkov molitanu, 1 predlžovací kábel na prívod elektriky, 100 dobrovoľníkov, z toho 20 frajeriek a matiek, ktoré varili obedy.
To všetko potrebujete, ak chcete za 40 dní postaviť nový priestor na rôzne kultúrne aktivity s rozlohou tisíc štvorcových metrov. Finančné náklady na stavbu dosiahli neuveriteľnú hranicu štyritisíc eur (120 tisíc SK). Jej názov je S2 a čerstvo vyrástla v neatraktívnom prostredí veľkého cestného nadjazdu, tak〜zvaného rondelu v Žiline.
S2 je skratka pre Stanicu 2. Stanica 1 je hneď vedľa. Je to transformovaná pôvodná železničná zástavka, v ktorej miestni kultúrni aktivisti už dlhšie pociťovali nedostatok priestoru. Preto sa s „tichým" súhlasom mesta zmocnili aj prázdnej plochy pod susediacim nadjazdom.
Získať peniaze pre nezávislú kultúrnu inštitúciu na vybudovanie novej budovy je na Slovensku číra utópia. A utópie berú energiu. Na stanici sa preto rozhodli pre vlastnú experimentálnu architektúru. Nezvyčajne prvé, čo na tejto stavbe stálo, bola strecha - tú totiž tvorí cestný nadjazd. Aj tvar je výsledkom maximálnej redukcie. V pôdoryse sú to jednoducho dva pretínajúce sa kruhy evokujúce ležatú osmičku. Dôvodom, prečo tvaru stavby dominuje elegantná krivka, a nie pravý uhol, je statika. Nie estetika.
Veľká kruhová sála je pre javisko a menšia pre hľadisko, okná predbežne vylúčili. Pre interiér sú charakteristické kontrasty surových materiálov - zatiaľ neopracované slamené balíky (ktoré prekryje vrstva hliny), mohutné betónové stĺpy nadjazdu, ktoré organicky začlenili do vnútorného priestoru, drevo na pódiu a kovové „telo" vstupného kontajneru.
Surovosť definuje špecifickú poéziu tejto unikátnej stavby. Jej progresívnosť spočíva hlavne v slobode rozhodnúť sa a konať podľa seba. V schopnosti odvážne namixovať klasické historické technológie s lacnými súčasnými polotovarmi. Vznikol tak architektonický precedens, ktorý možno inšpiruje ďalších kultúrnych aktivistov.
Vo svete sú alternatívne nízkonákladové stavby bežné, u nás sa im zatiaľ veľmi nedarí. Prečo asi? Rýchlo, lacno a dobre by predsa radi stavali mnohí.
Autor: Ľubica Hustá
