CANNES, BRATISLAVA. Videli ste Humpday? Na festivale v Cannes bola táto otázka bežná, a kladená bola veselým tónom.
Dvaja starí kamaráti sa chceli prihlásiť na festival amatérskych pornofilmov, takzvane artových. Aby si to zjednodušili, skúsili nakrútiť samých seba. Spolu. Po niekoľkých jednotkách alkoholu zabudli na svoju heterosexualitu a dielo bolo hotové. Mysleli si, že keď sa na druhý deň po záťahu zobudia, zostane im len nejasný, veselý a neškodný zážitok. No, až taký neškodný nezostal.
Filmu Lynn Sheltonovej sa darilo už na januárovom festivale v Sundance, dostal tam špeciálnu cenu poroty. V Cannes ho síce premietli mimo hlavnej súťaže a žiadnu cenu tam dostať nemohol, zato však bol odmenou pre divákov. Pretože bol originálny i duchaplný.
Keď nepomôže Jim Carrey, pomôže Luc Besson
Je celkom bežné, že takéto filmy vznikajú v nezávislých produkciách. Ak by niečo také malo nakrútiť hollywoodske štúdio, to už by bol trochu problém. Pochopili to americkí režiséri John Requea a Glenn Ficarra, keď sa chystali sfilmovať príbeh o Stevenovi Russelovi - bývalom policajtovi, bývalom manželovi a doživotnom romantickom kriminálnikovi.
Russel sa zamiloval do muža, preto bolo také ťažké zohnať na film I Love you Phillip Morris peniaze. Hoci v ňom hrajú Jim Carrey a Ewan McGregor. Nakoniec sa peniaze našli a film premietli aj na festivale v Cannes, lenže iba vďaka tomu, že do produkcie vsúpila európska spoločnosť Luca Bessona.
Trest doma, cesta zo sveta
Francúzi pomohli aj režisérovi Lou Ye z Číny. On mal problém už vtedy, keď sa v Cannes pred tromi rokmi premietol jeho Letný palác. Za to, že si dovolil ukázať študentské nepokoje a násilnú komunistickú moc, dostal doma trest. Konkrétne, päťročný zákaz nakrúcať.
Neposlúchol, neprestal nakrúcať ani rozprávať o zakázaných témach. Jeho nový film Spring Fever je o láske homosexuálov a cez úrady čínskej cenzúry by neprešiel už len preto, že sa tam homosexualita považuje za duševnú chorobu. Minulú nedeľu však Lou Ye dostal na festivale v Cannes cenu za scenár a film sa pravdepodobne znovu dostane do sveta.
Ako hovoriť o tom, čo nie je
Trochu menšie ambície má Haim Tabakman z Izraela, hoci jeho film Eyes Wide Open bol z tých najkrajších a najsilnejších, aké sa na festivale v Cannes premietli. On rozpráva o láske dvoch mužov tiež a jej tragédia je v tom, že obaja pochádzajú z ultraortodoxného prostredia. Tabakman vysvetľuje: „Cirkev nepovažuje homosexualitu za hriech, pretože ona jej existenciu jednoducho popiera. Ako teda o nej možno hovoriť?"
Jeho hlavný hrdina je z porušovania tradícií nešťastný, sám má v ortodoxnej spoločnosti vážené postavenie. Nové city k mužovi ho však zároveň napĺňajú, a snaží sa nepoprieť ani svoju vieru, ani svoju identitu.
Festivalové publikum v Cannes bolo takým nenásilným a hlbokým rozprávaním dojaté, teraz bude režisér Tabakman čakať, čo povedia doma. Dúfa, že po jeho filme nezostane ticho. „Chceme ľuďom povedať, pozrite sa, toto existuje. A budeme čakať, kým nám niekto odpovie: Viem, že to existuje."
