PRAHA, BRATISLAVA. „Som tulák, pesničkár, komediant, a tí nikdy nekončia,“ hovorieval skvelý český spevák Waldemar Matuška. Mal pravdu, aj keď sa Waldovo srdce zastavilo v sobotu na Floride, jeho hlas, zaznamenaný na starých platniach, nás bude sprevádzať ďalej.
Text je aktualizovaný o rozhovor so šéfom divadla Semafor, Jiřím Suchým. Nájdete ho DOLE.
Svojím talentom si tento muž so skvelým hlbokým hlasom, ktorého piesne Tereza, Mám malý stan alebo Slavíci z Madridu doslova zľudoveli, vyslúžil medzi Čechmi a Slovákmi nesmrteľnosť.
Zdroj: Česká televize.
Protipól Karla GottaPríčinou smrti bol podľa jeho syna Waldemara akútny zápal pľúc a zlyhanie srdca. Spevák trpel dlhé roky vážnymi zdravotnými problémami, trápila ho silná astma a neskôr aj črevné problémy, no do roku 2007 pravidelne vystupoval.
Agentúra ČTK o ňom napísala, že v 60. rokoch minulého storočia pôsobil ako zjavenie – mal chuligánsky sexepíl, bradu, uhrančivé oči a sršal energiou, pôsobil ako protiklad kolegu zo šoubiznisu Karla Gotta.
„Karel má obecenstvo, ktoré je jemnejšie a ladené viac lyricky. Ja som typ vagabunda, tuláka a pesničkára, ktorý má bližšie k ľuďom hrubšieho zrna,“ povedal dávnejšie pre MF Dnes.
Waldemar Matuška sa narodil 2. júla 1932 v Košiciach. Talent zdedil po svojej matke, interpretke operetných árií, no v detstve mal zo spievania na vysvedčení paradoxne štvorku. Vyučil sa za sklára, ale jeho životnou láskou sa nakoniec stala hudba. V roku 1960 mal za sebou prvý hit Suvenír, po ktorom nadviazal spoluprácu s pražskými divadlami Semafor a Rokoko.
Láska ku countryV roku 1962 dostal prvého Zlatého slávika za duet s Evou Pilarovou Ach, tá láska nebeská. Ďalšie prvenstvo v tejto súťaži získal v roku 1967. Okrem tohto veľkého hitu naspieval množstvo ďalších skvelých duetov – s Helenou Vondráčkovou, Karlom Gottom, Martou Kubišovou alebo Hanou Hegerovou. Matuška však nezostal len pri pope, jeho celoživotnou láskou sa neskôr stala americká country, čoho výsledkom boli napríklad hity Růže z Texasu a Jó, třešně zrály.
Charizmatický spevák sa cítil prirodzene nielen na pódiu, ale aj vo filme. Zahral si napríklad v nezabudnuteľnom westerne Limonádový Joe, ale aj v ďalších populárnych snímkach Kdyby tisíc klarinetů, Noc na Karlštejne alebo Všichni dobří rodáci. Naposledy hral úlohu hájnika v komédii Trhák z roku 1980.
O smrti Waldemara Matušku píše aj iDnes.cz.
Odchod na FloriduV sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch jeho hudobná dráha začala postupne upadať, no fanúšikom sa pripomínal populárnou znelkou zo seriálu Chalupári. Keď v roku 1986 emigroval a usídlil sa na svojej „chate pri Mexickom zálive“ na Floride, komunistický režim sa ho snažil vymazať z médií. Jeho album Jsem svým pánem odložili do šuplíka, dokonca z chalupárskej znelky odstránili jeho hlas. Boľševická tlač vtedy písala o „páde jedného človeka“.
Posledný pražský koncertĽudia však na populárneho Waldu nikdy nezabudli. Po revolúcii sa domov vracal takmer každý rok a vystupoval so sprievodnou kapelou KTO (Kamaráti táborových ohňov) a treťou manželkou Olgou Blechovou.
Jeho posledným vystúpením bol koncert v divadle Ta Fantastika v roku 2007, kde koncertoval v deň svojich 75. narodenín. Matuška, ktorého ľudia milovali aj pre jeho komediálny talent, bol vtipkárom až do konca. Jeho žena Olga pre ČTK povedala: „Hovoril zo žartu, že nechce byť pochovaný na Floride, pretože je tam v zemi voda.“ Posledná rozlúčka so spevákom sa uskutoční v Prahe.
Kdyby tisíc klarinetů
Suchý: Walda bol báječný, hoci raz som ho podmienečne vyhodil
Harry Bedrna bol chuligán. Aspoň v hre Jiřího Šlitra a Jiřího Suchého Taková ztráta krve, ktorá bola v poradí treťou inscenáciou vtedy najpopulárnejšieho českého divadla Semafor. O tom, že táto úloha pripadla Waldemarovi Matuškovi, autori príliš dlho rozmýšľať nemuseli, bradatému búrlivákovi ju vlastne písali priamo na telo.
„S Matuškom sme sa poznali ešte z pražskej vinárne Reduta, kde sme takmer všetci začínali svoje kariéry,“ zaspomínal si včera pre SME zakladateľ a dodnes šéf Semaforu Jiří Suchý. „Neskôr jazdil po Česku so zájazdovým programom, ktorý sa volal Poplach v hoteli A. Raz sme sa stretli na Václaváku a ja som mu povedal, že máme nové divadlo a či by to nechcel u nás skúsiť. Chvíľu váhal, a tak som ho ohromil sľubom, že mu garantujem vydávanie platní. Vedel, že nekecám, lebo už vtedy nám takmer všetko, čo sme so Šlitrom zložili, vydali.“
Matuška svoj krok neoľutoval, hoci jeho prvá rola v hre Člověk z půdy nebola bohvieaká, bol súčasťou speváckeho kvarteta. „Naskočil totiž už do rozbeh?nutej inscenácie, ale potrebovali sme ho podchytiť a zaradiť do súboru. A vlastne zamestnať.“
Už v ďalšom titule Zuzana je sama doma však zažiaril naplno. Duo Š & S pre neho zložilo pár pesničiek, ktoré sa rýchlo stali hitmi. Napríklad To všechno vodnés čas, ktorá pamätníkom napadne pri správe o Matuškovej smrti asi ako prvá.
„Waldemar bol výborný kolega, aj keď tak trochu bohém, takže raz som mu musel dokonca pohroziť podmienečným vyhodením z divadla,“ hovorí Suchý. „Ale nikdy nešlo o nejaké hlbšie rozpory, ani keď odišiel do konkurenčného divadla Rokoko. Koniec koncov, už o dva roky po jeho odchode sme pripravovali film Kdyby tisíc klarinetů, a tam sme ho bez váhania pozvali.“
Samozrejme, okolo známych spevákov sa aj vtedy šírili „zaručené“ kompromitujúce správy. Tie sa navyše hodili oficiálnym strážcom umenia, ktorí si nemysleli, že by idolom mladých mal byť práve Matuška. Ako spoločníčka jeho „škandálov“ istý čas figurovala Eva Pilarová. „Boli nesmierne populárni, a tak sa o nich rozprávalo čokoľvek. Nič konkrétne som o tom nevedel, no myslím, že to boli výmysly.“
Matuškov repertoár sa po odchode z divadiel Semafor a Rokoko výrazne zmenil. „Bol veľmi univerzálny, bez problémov zvládal kantilénové piesne, rokenrol či country, kam ho to ťahalo asi najviac,“ myslí si Suchý.
Alexander Balogh
Waldemar Matuška
Legenda českej hudobnej scény Waldemar Matuška naspieval nezabudnuteľné hity, napríklad Tereza, Sbohem lásko, Do věží, Slavíci z Madridu, A tak dál nosíš po kapsách sny mládí, Co všechno odnes čas, alebo duety, Láska neběská, To se nikdo nedoví, pozná asi každý zo staršej a strednej generácie. Narodil sa 2. júla 1932. Rodák z Košíc detstvo a väčšinu života strávil v Prahe. Spolu s Karlom Gottom ho radia medzi najpopulárnejších spevákov 60., 70. a 80. rokov. Vyučil sa za sklára a súčasne vystupoval s rôznymi kapelami, spieval a hral na rôzne hudobné nástroje.
V roku 1960 nahral svoju prvú pieseň Suvenýr a potom začal spievať a hrať v divadle Semafor a Rokoko. Spieval sám, i duety s mnohými českými spevákmi - Karlem Štědrým, Jiřím Suchým, Helenou Vondráčkovou, Martou Kubišovou, Jitkou Zelenkovou, Hanou Hegerovou, Karlom Gottom. Najväčší úspech zožínal v duetách s Evou Pilarovou. Dvakrát vyhral Zlatého slávika (1962 a 1967), niekoľkokrát bol druhý.
Z jeho filmových rolí sú najznámejšie Keby tisíc klarinetov, Tá naša pesnička česká, Fantom Morrisvillu a Noc na Karlštejne. Nahral množstvo gramofónových platní a albumov a koncertoval v mnohých krajinách sveta. Spomenúť treba aj jeho piesne v seriáloch - Rozpaky kuchaře Svatopluka, Chalupáři (pieseň Když máš v chalupě orchestrion sa sama stala hitom), Doktor z Vejminku, najznámejšia z nich je pieseň Když jdou na mužskýho léta, alebo Všichni dobří rodáci.
V roku 1986 spolu s manželkou Olgou Blechovou a synom Waldemarom emigroval do Ameriky. Tesne pred odchodom do USA natočil platňu Jsem svým pánem.
V USA koncertoval pre krajanov a vyšlo mu tam viacero albumov, kazety s ľudovými nahrávkami, vianočná platňa Merry Christmas, album trampských pesničiek Niagara. V posledných rokoch žije s rodinou striedavo v Prahe a USA. Po roku 1990 niekoľkokrát koncertoval v Prahe.
V roku 1999 ho uviedli do Siene slávy. Jeho životné a profesionálne jubileum ocenil aj prezident ČR Václav Klaus a 26. júna 2007 mu udelil Čestnú plaketu prezidenta republiky. Zdôraznil jeho zásluhy o šírenie dobrého mena jeho vlasti.
(tasr)
