Dosť ľudí ako zvonenie v telefónoch nepoužíva nejaký hit či iné vlastné vtipné zvuky, ale špeciálne skomponované zvonenie, ktoré tam vložil sám výrobca. Aj tieto „technologické minipesničky“ a systémové zvuky majú niekedy zaujímavé príbehy.
Stredná generácia si ešte pamätá časy, keď zvuková karta nebola štandardnou výbavou počítačov a ten sa s nami „rozprával“ iba pípnutiami reproduktorčeka v skrini. Už slávne Windows 95 však obsahovali ambicióznu zvukovú výbavu, ktorú dedili aj ďalšie verzie systému až po tie súčasné.
Eno
Úvodný a záverečný zvuk nenahral len tak hocikto, ale Brian Eno. Známy progresivista, intelektuál a majster ambientnej hudby spolupracoval s Roxy Music, Davidom Bowiem, Genesis, U2 a mnohými ďalšími hviezdami. Jeho vlastné albumy sú vysoko cenené kritikou.
Ponuku poňal ako výzvu napriek tomu, že podľa vlastných slov práve trpel veľkou tvorivou krízou a nevedel sa pohnúť z miesta. „Prišiel problém, ktorý bolo treba vyriešiť,“ povedal v rozhovore pre denník San Francisco Chronicle v roku 1996. „Z agentúry som dostal zadanie: ,Hudba má byť inšpirujúca, univerzálna, bla-bla-bla, da-da-da, optimistická, futuristická, sentimentálna, emocionálna,' celá kopa adjektív. No a na konci stálo - a musí mať tri a štvrť sekundy. Povedal som si, že musí byť ohromné a zábavné urobiť takúto miniskladbičku. Je to ako brúsiť malý diamant.“
Eno nahral 84 verzií. Podľa vlastných slov sa dostal do minimalistických rozmerov tak, že začal uvažovať v mikrosekundách, čo úplne prelomilo aj jeho vlastnú tvorivú krízu. „Keď som sa potom vrátil k vlastnej hudbe, trojminútový kus sa mi zdal ako obrovský oceán času.“ Eno údajne dostal za svoju prácu 35-tisíc dolárov.
Zaujímavé je, že tvorcovia počítačov Apple, ktorí si vždy potrpeli na imidž a čistotu štýlu, nijako nešpekulujú so zvukmi a pri štarte sa ozve jednoduchý akord.
Fripp
Príbeh Briana Ena má zaujímavé pokračovanie. Keď v Microsofte začali vyvíjať systém Windows Vista, zvukový dizajn poňali vskutku veľkoryso a zavolali Roberta Frippa, gitaristu a kapelníka skupiny King Crimson, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie formácie progresívneho rocku vôbec.
Nie náhodou robil niekoľko vlastných projektov aj s Brianom Enom a je známy vytváraním sugestívnych plôch a zvukov s pomocou gitary a elektroniky.
Musí byť ohromné a zábavné urobiť takúto miniskladbičku. Je to ako brúsiť malý diamant.
Brian Eno, hudobník
Fripp skomponoval úvodnú štvorsekundovú zvučku podľa zadania, aby obsahovala štyri slabiky „Win-dows Vis-ta“ a štyri akordy, znázorňujúce štyri farby loga. Prácu zastrešoval šéf oddelenia WAVE (Windows Audio Visual Excellence) Steve Ball. Fripp nahral v štúdiách Microsoftu v októbri 2005 a v máji 2006 svoje improvizácie, z ktorých Ball vybral aj systémové zvuky. Celá práca trvala rekordných osemnásť mesiacov a špeciálny dôraz sa kládol na zvuk prichádzajúcej pošty - je to totiž najčastejšie prehrávaný zvuk v známom vesmíre, každú minútu si ľudia vymenia milión e-mailov a Windows je dominujúcim operačným systémom. Či bude dominujúcim Vista, je veľmi otázne, je však pravdepodobné, že prácu Frippa a Balla „zdedia“ aj nástupnícke systémy.
Privlastnený valčík
Dnes hrá a rozpráva z mobilov, čo len chcete, ale vždy to tak nebolo. História najznámejšej mobilnej melódie, ktorá vstúpila do histórie ako Nokia tune, siaha do roku 1994. Vtedy boli zvonenia ešte monofónne, pískavé. Nokia tune bola pôvodne štvortaktová časť skladby Gran Vals od španielskeho skladateľa Francisca Tárregu (1852 - 1909). Pôvodne bola uvedená ako základné zvonenie pod názvom Grande Valse v mobiloch Nokia 2100. Tých sa namiesto pôvodne plánovaných 400-tisíc kusov predalo 20 miliónov a valčík sa stal hitom. V roku 1999 vydala skupina Solid Gold Chartbusters singel I Wanna 1-2-1 With You, kde je zvonenie ústredným motívom. Motív citoval aj klavirista Marc-André Hamelin.
A ako je to u nás? Hudobník Roland Kánik svojho času vytváral zvonenia do mobilných telefónov. „Nič pôvodné sme nerobili,“ hovorí. „Išlo len o úpravy známych hitov. Keď ešte telefóny nepodporovali prehrávanie formátu MP3, zvonenia som nahrával v MIDI - v inštrumentálnej verzii. Neskôr som upravoval MP3,“ hovorí, ale to už nebolo pre muzikanta zaujímavé.
Len peniaze
Podobnú pozíciu nekompromisného tvorcu, akú má Robert Fripp vo svete, si u nás drží Andrej Šeban. Aký má názor na produkciu takejto technologickej hudby on? „Kšefty sú kšefty,“ hovorí Šeban. „Uvažovať o tom, či sa v trojsekundovej znelke môže objaviť nejaká hudba, je podľa mňa bezpredmetné. To sú bľaboty marketingového sveta, ktorý nemá s umením nič spoločné. Keď je na displeji mobilného telefónu nejaké malé logo, tiež to nie je výtvarné umenie. Samozrejme, môže to byť motív, ktorý si ľudia zapamätajú a bodaj by nie, keď ich otravuje dennodenne. Ja si Frippa vážim a nech si robí, čo chce, ale Microsoft potrebuje Frippa, nie Fripp Microsoft a myslím si, že je úplne jedno, či to zloží on, alebo nejaký zúfalec, čo stlačí klávesy na syntetizátore. Slogan na bilborde tiež nie je poézia. Reklamný svet nás presviedča o tom, že takýmto veciam treba venovať pozornosť. Podľa mňa netreba, absolútne žiadnu.“
O umení sa určite nedá hovoriť ani v prípade rôznych anonymných „Windows remixov“, ktoré sa objavili na internete a ktoré využívajú hlavne alebo výlučne zvuky Windows. Niektoré sú však dômyselné a zábavné.
