31. mája 1809.
Joseph Haydn
Joseph Haydn sa narodil roku 1732 rodičom, ktorí neboli hudobne vzdelaní. Napriek tomu u 5-ročného Josepha objavili hudobné nadanie. Chceli, aby sa z neho stal muzikant, a vďaka strýkovi sa malý Haydn stal členom Zboru chrámových speváčikov vo Viedni.
Tu sa naučil hrať na klavíri, na husliach a začal i komponovať. Keď v osemnástich začal mutovať, už ho v zbore nepotrebovali, čakali iba na zámienku, aby ho prepustili. Keď iba žartom odstrihol kolegovi zo zboru vrkoč, prepustili ho. Haydn sa ocitol na ulici, kde od hladu takmer zahynul.
Kapelník
Podarilo sa mu však dostať miesto kapelníka u grófa Morzina v Lukavici pri Plzni. Tu vznikla aj jeho prvá symfónia. Po rozpustení tejto kapely bol najprv druhým kapelníkom kniežaťa Paula Antona Eszterházyho a po roku vstúpil do služieb veľkého milovníka hudby- kniežaťa Mikuláša Esterházyho.
K jeho povinnostiam patrilo okrem cirkevnej hudby pripraviť do týždňa 2 operné predstavenia, 2 orchestrálne koncerty, denne prichystať komorné koncerty v zámku a parku. Navyše musel hudobne vzdelávať hudobníkov a starať sa o údržbu hudobných nástrojov. Ako zvláštne ocenenie dostal veľký byt vo Viedni a dôstojnícku hodnosť.
Za 30 rokov v Esterházyho službách žil zväčša v Eszterháze a vo Viedni, no s orchestrom koncertoval nielen na cisárskom dvore, ale aj v mnohých mestách Európy. Známe sú aj jeho koncerty v bratislavskom Grassalkovičovom paláci.
Haydnove skladby až do roku 1779 boli vlastníctvom kniežaťa Mikuláša. Keď si však vybudoval kontakty s viedenským vydavateľom Artariom, nová zmluva s kniežaťom dovoľovala Haydnovi komponovať aj pre iných záujemcov.
Odvtedy Haydnova povesť v zahraničí narastala udivujúcim tempom.
Londýn ho miloval
Haydn zostal v službách Eszterházyovcov až do smrti kniežaťa Mikuláša. Počas tohto obdobia skladal všetky hudobné žánre, vokálne i inštrumentálne a získal si povesť najslávnejšieho skladateľa Európy.
Nástupcom kniežaťa Mikuláša sa stal jeho syn Anton, ktorý bol skôr politikom a k hudbe nemal žiadny vzťah. Rozpustil orchester a zbor.
Hoci si Haydna ponechal, zbormajstrom zostal iba formálne. Za svoje služby dostal z majetku kniežaťa Eszterházyho slušnú penziu, napriek tomu z Estrerházu odišiel do Viedne. Stal sa nezávislým skladateľom a mohol prijať sériu koncertov v Londýne.
Tam sa stal miláčikom spoločnosti a mnohí dúfali, že sa tu usadí. Prijal ho princ z Walesu a Oxfordská univerzita mu udelila titul doktora hudby. Druhá cesta do Londýna bola ešte úspešnejšia ako prvá. Prijal ho kráľ Juraj III. a kráľovná mu ponúkala aj ubytovanie so služobníctvom v zámku Windsor. Napokon sa rozhodol vrátiť do Viedne.
Z týchto čias je známa predovšetkým 92. symfónia G dur Oxfordská, ktorou poďakoval za titul čestného doktora.
Haydn zavŕšil svoje dielo oratóriami Stvorenie a Ročné obdobia, ktoré reprezentujú oratoriálnu tvorbu klasicizmu. Po ich skomponovaní opustila Haydna tvorivá sila, pričom posledné roky života vôbec nevychádzal zo svojej pracovne.
Úcta mocných
Keď bol Haydn finančne zabezpečený, pomýšľal na manželstvo. Zaľúbil sa do svojej žiačky Terezy Kollerovej, ale tá jeho náklonnosť neopätovala a vstúpila do kláštora. Pri tejto príležitosti napísal Salve Regina E dur.
Napokon sa oženil s Terezinou staršou sestrou Máriou Annou.
Manželstvo však nebolo šťastné, pretože Mária Anna nemala rada hudbu. Napriek nevydarenému manželstvu mal Haydn rád ženy a našiel si aj spoločníčky.
Keď skladateľ zoslabol a ochorel, navštevovali ho lekári kniežaťa Mikuláša. A hoci v dňoch pred jeho smrťou Francúzi obsadili Viedeň, Napoleon postavil k Haydnovým dverám čestnú stráž.
Haydn zomrel 31. mája 1809 na starobu a vyčerpanie.
