Najnovšia inscenácia Opery SND je vokálne priemerná, ale hudobne výborná.
Dámy a páni, vypnite si mobilné telefóny a pripútajte sa, o minútu štartujeme! Nie, nesedíme v lietadle, ale v hľadisku historickej budovy SND, tesne pred začiatkom predohry najnovšieho operného prírastku.
Opustený (v doslovnom preklade skôr neobývaný) ostrov uviedlo SND ako príspevok k 200. výročiu úmrtia skladateľa. Slovenskú premiéru málo hrávaného diela zverili mladej režisérke Andrei Hlinkovej, ktorú pozná iba košické a banskobystrické publikum ako vykladačku veristických titulov.
Lietadlo z úvodných riadkov stroskotalo. Na neobývanom ostrove ostala uväznená Costanza s malou sestričkou Silviou. Nevie, že mladomanžela Gernanda počas jej spánku uniesli piráti. Uplynie trinásť rokov, plných výčitiek adresovaných zradnému mužovi, kým sa ten oslobodí a v spoločnosti priateľa Enrica vráti po milovanú manželku. Zmierenie je sladké, na konci stoja dva šťastné páry.
Inscenovať dnes klasicistické dielo je nevďačný rébus. Hlinková zvolila hyperbolizáciu a humorný odstup. Zdanlivo ľahšia cesta odporu, v skutočnosti poriadne klzký chodník. Režisérkin posun deja z pôvodnej tropickej lagúny na ľadovec je vtipným kľúčom, hoci záverečná metafora rozmrazenia ľadového sveta pod spaľujúcim teplom lásky patrí do kategórie ilustratívnych prostriedkov. Akceptovať možno aj rozihrané „výjavy zo života stroskotancov", snažiace sa udržať diváka na pulze deja, hoci ich logika občas pokrivkáva.
Viac výhrad si zasluhuje absencia kontrastu medzi „humorným" a „vážnym", ktorý ponúka samotná hudba. Režisérka nie vždy ustrážila rozšantených interpretov, a tak inscenácia hlučným omdlievaním, podpásovou komikou či pantomimickým dopovedávaním hereckých akcií chvíľami smeruje k fraške.
Vokálne sa Haydn zaradil k priemeru. Nikto z okteta mladých sólistov „nepohorel", ale ani nezasvietil. Spevákom jednoducho chýba skúsenosť s delikátnym klasicistickým štýlom. Za zmienku stoja pekné recitatívy Miriam Garajovej (Silvia), snaha o dynamickú pestrosť u Gabriely Hübnerovej (Costanza), príjemná farba Tomáša Juhása (Gernando) či debutujúci talent Peter Mazalán (Enrico).
To najlepšie nakoniec - hudobné naštudovanie Andrewa Parrotta. Skúsený anglický dirigent vypracoval krásne živé, flexibilné recitatívy a precízne viedol dynamickú i tempovú líniu. Súbor starej hudby Musica Aeterna, vybavený dobovými nástrojmi, hral pod jeho vedením naozaj štýlovo.
Recenzia / opera
Joseph Haydn: Opustený ostrov
Opera SND v Bratislave
Hudobné naštudovanie: Andrew Parrott, scéna a kostýmy: Miriam Struhárová, réžia: Andrea Hlinková
Premiéra: 29. a 30. mája 2009
