BRUSEL. Biznismeni s čiernymi klobúkmi a jablkom namiesto hlavy, dáma s kvetovou maskou, ako aj absurdné surrealistické postavičky lyžiarky na suchu, či dámy v plavkách a kúpacej čapici zaplnili námestie pred Belgickým kráľovským múzeom krásnych umení pri príležitosti otvorenia Magrittovho múzea so zbierkou viac ako 200 jeho malieb, kresieb, fotografií a rukopisov.
Trojposchodová budova v novej časti múzea prináša v expozícii ucelený pohľad na život a dielo tohto belgického surrealistu s viacerými jeho najznámejšími maľbami vrátane fajky s nápisom „Toto nie je fajka", či digitálnou prezentáciou jeho absurdných fotografií. Magrittove múzeum otvorilo Kráľovské múzeum krásnych umení spolu s Magrittovou nadáciou a medzinárodnou energetickou spoločnosťou GDF Suez.
Jablko namiesto hlavy
Magritte, ovplyvnený dadaistami a neskôr priateľmi surrealistami, medzi nimi aj Salvadorom Dalím a Maxom Ernstom, vytvoril s nimi základy surrealistického umeleckého smeru. Magrittova hra so spojením neobvyklých slov s obrazom a poetický prístup k maľbe si získali množstvo fanúšikov, hoci za jeho života predovšetkým v rodnom Belgicku.
Medzi jeho najznámejšie diela patria biznismeni s jablkom namiesto hlavy, lietajúci páni v klobúkoch, nahý portrét jeho ženy pri mori, či fajka, ktorá nie je fajkou, a jeho nápady dodnes ovplyvňujú svetové umenie.
Múzeum prezentuje Magrittove dielo na ploche vyše 1500 štvorcových metrov na troch poschodiach od štartu jeho kariéry až po jej koniec. Mapuje jeho ťažké začiatky s reklamnými plagátmi v tapetovej továrni a kreslením obálok hudobných časopisov, ako aj prvé surrealistické pokusy.
Koketovanie s komunizmom
V expozícii nezabudli na jeho neskoršie ovplyvnenie impresionizmom a kontroverzné obdobie „Vache" s agresívnou expresívnou maľbou a podporou pre komunistov. Dôležitou časťou zbierky je aj jeho dielo po roku 1948, v ktorom sa opäť vrátil k svojmu špecifickému poetickému štýlu spred vojny.
René François-Ghislain Magritte sa narodil v roku 1898 v belgickom meste Lessines vo francúzskej časti krajiny, ale väčšinu života strávil v Bruseli. Jeho žena Georgette, láska z detstva, bola jeho celoživotnou múzou. Magritte spolu s E. Mesensom, Paulom Nougém a Camillom Goemansom tvoril jadro skupiny belgických surrealistov. Zomrel v roku 1967 na rakovinu pankreasu.
V deň slávnostného otvorenia navštívilo podľa organizátorov múzeum asi 4000 ľudí. Mesto očakáva, že pritiahne ročne aspoň 650 000 návštevníkov. Vystavené diela, podrobnosti o Magrittovi aj o múzeu nájdete na www.musee-magritte-museum.be.
Nová galéria je už druhým Magrittovým múzeom v Bruseli, pričom to prvé sídli v jeho dome na okraji mesta.
Autor: Elena Rybárová
